Smrt' alkoholika (dedikált példány) [antikvár]

(Záznam Jánosa Parraghiho pri tej prílezitosti, ze konecne by bol rád dal vec do poriadku). Nie som blá-zon. Vzdy som mai rád samotu a to, ze som si mohol písat'. Inak by som nebol schopny maf povinnú dob-rú náladu po cely den. Myslím, ze od tamtoho závisí môj jeden, od tohto môj druhy zivot. Nerozumiem. Sedím oproti obloku; dopoludnajsia hmla; sladkasty pach svinského chlieva. Naproti ten sarpanec. Línia jeho strechy ako veiké A s privelmi odstávajúcimi nohami. Rozcapená zena. Obloky — polovica popri-bíjaná doskami, na druhej polovici porozbíjané, ocer-neté sklo Odbocujem. V ten den prisla pecen. (Zosaliem od tohto vysávania; niekedy si myslím, ze vsetky zeny na svete vysávajú, drhnú dlázku, medzi-tym pocúvajú rádió ; vsetci ludia na svete pocúvajú rozhlas, trkocú, dupocú, trieskajú Nie som blázon. Iba v nedelu mám cas usporiadaf si myslienky. Ne-dele ma privádzajú do sialenstva; a zároven cítim, ze by som bez nediel nemohol zif ) Odbocujem. Coze som to chcel? Ano, nie som blázon. V ten den sme vázili pecen. Uz som mai v ruke kus papiéra. Chcel som nan smarif vodovo-krvavé maso. A vtedy som zazrel tie hakybaky. Svedomity mäsiar nezabalí maso do papiéra popísaného atramentom Ano, áno, ale coze som s tym chcel? Odhodil som nabok papier; drzal som v ruke klzky vlhky kus pecene; a zacal som cítaf ten papier. Rád cítam a písem. Nie som blázon. Nikto nepovie, ze tento János je streleny. Ale vidím im to na ociach. A vycítim to z ich pohybov. KeJ sa ludia vzdalujú, obracajú sa ku mne bokom, najmenej zraniteinou casíou tela. Boja sa ma. Nie mna sa boja. Boja sa toho, coho sa i ja — to netusia — obávam. Cohosi, co je vo mne. Citai som: som ceikom normál-ny; presne viem, co robim; chcem umrief . Len som stál s krvavou a klzkou pecenou v ruke a hladel som r ' fi'i V' 13