Bővebb ismertető
Ocareny prírodou, milujúceho clovekaTVORIVÉ ZACIATKY - ANIMALISTICKÉ SOCHÁRSTVO.Na samotnom zaciatku tvorivého smerovania slovenského akademického sochára Ladislava Beráka (1938) stojí fascinácia zvieratbm, zivym, nepokojnym a nevyspytatelhym tvorom. Uz pocas vysokoskolskych stúdií u prof. Jozefa Kostku upriamil svoj záujem na zvieratá, divoké, slobodné a este stále, i v modemej dobé, tajomné. Nevieme presne, co ich núti putovat', lovit'a opúst'at'loviská, ako mőzu zif a vidiet'l v tajomnych, nezmeratel'nych morskych hlbinách Ladislavovi Berákovi neislo nikdy o vedecky presné napodobenie, akúsi sochársku fotografiu alebo vedeckú ilustráciu, vhodnú azda pre ucebnice alebo vedecké rozpravy. Ked'so skutocnou láskou a nepredstieranym, úprimnym záujmom myslel na svoje jelene, bazanty a hlucháne, ktorych fyziognómiu a správanie mai takmer vedecky prestudované, akoby v nom a v jeho tvorbe ozívali praveké instinkty lovca z Altamiry alebo z jaskyne Lascaux. Vtedajsí clovek bol závisly na love, islo o jeho bytie, o krk. S pokorou, zmiesanou so strachom sa k zvieratám modlil, tancoval pred ich obrazom ci plastikou, zaklínal ich a znovu a znovu ich zobrazoval. Zviera sa mu stalo magickym predmetom, mytom, znamenalo pre neho rovnocenného partnera a supera vo vecnom boji o prezitie, zázrak Uz Berákove skolské sochárske Stúdie Sediacej medvedice a Antilopy, obidve V patinovanej sadre z roku 1961 sú svedectvom umelcovej snahy povedat'anatomickú, proporcnú pravdu o takto zobrazenom zvierati,ale zároven úporne hl'adat'mieru a moznosti umeleckej stylizácie, tvarovy archetyp akúsi nevyslovitel'nú animálnu prapodstatu, zakliatu do zvieracej fyziognómie, do vyrazu a do pohybu, do dynamiky. Ladislav Berák modeluje s l'ahkostbu dobrého kresliara, hl'adajüc skratku, kffic, sifru, kód lákavého, neskroteného sveta. Sveta - vyzvy. Nie tu nie je náhoda ani chvílkovy rozmár.V sest'desiatom druhom roku minulého storocia vznikla Tatranská medvedica, tiez patinovaná sadra, zachytená v pohybe, s údivom ci s obavou pozerajúca sa dozadu. Hutná hmota sochy vzbudzuje respekt, medvedicu sme vyrusili z jej príbehu, z jej osudu. Nie clovek, ale suverénna, mohutná selma je sochárovou inspiráción, jej vzdáva úctu svojím dielom. Nezálezalo, ze uz od mladosti sa Ladislav Berák svojím úsilím odlísil od inych. Prof. Wagner zomrel a jeho ateliér zrusili, preto Ladislav Berák nastúpil do prvého rocníka v Bratislave, kde na Vysokej skole vytvarnych umení absolvoval u prof. Jozefa Kostku. Bol to excelentny sochár, umelec s prehl'adom, dedic Koniarkovej línie a zakladatel' slovenského modemého sochárstva. Bol autorom niekolkych vynikajúcich sochárskych monumentov. V case stúdií Ladislava Beráka pracoval na náhrobku Cudovíta Stúra v Modre, ktory mai podobu krácajúcej dievciny s kvitnúcou halúzkou. Dispozícia poslucháca Ladislava Beráka a osobnost'profesora boli dőlezitym momentom vytvamej orientácie mladého sochára. Svojmu ucitelbvi vdací za vel'a, dostalo sa mu neustáleho povzbudzovaniamyslienky nad dielom aosobnosfou ak. socháraladislava beráka.Ateliér prof. Kostku: Stúdia gazely, sadra, 1961.