A kassai Szent Erzsébet dóm [antikvár]

Vychodoslovensky kraj je hohaty na vzácne kultúme a historické pamiatky. Nás socialisticky stát pristúpil k renovovaniu takych vzácnych histo-rickych klenotov akymi sú mestská pamiatková rezervácia v Bardejove, Levoci, hrady Krásna Hőrka, Kezmarok, Spisskyhrad, kastiele v Humen-nom a v Michalovciach, drevené kostolíky a dalsie vyznamné pamiatkovó chránené objekty.Vláda Slovenskej socialistickej republiky vyhlási-la za národnú kultúmu pamiatku, popri inych aj dóm jv. Alzbety v Kosiciach. Toto dielo je reprezen-tatívnym vytvorom stavitelského umenia svojej doby a je tiez vyraznym svedectvom tvorivej práce ludu.Zo spolocenskych prostriedkov bal rekonstruo-vany hlavny oltár a oltár Navstívenia. Aj v budúcich rokoch tieto diela ostanú predmetom záujmu restau-rátorov.VzMadom na historicko-umeleckú hodnotu bal dóm ÍV. Alzbety vcleneny medzi vyznamné kultúr-no-historické objekty.Pripozomom vnímaníkrásy umeleckych hodnőt sa k nám prihovára aj neúprosnost' casu, ktory zanecháva na kazdej pamiatke negatívne stopy. Tieto momenty viedli rmjvyssie státne orgány CSSR, MsNV V Kosiciach a jeho pamiatková institúcie k rozßiahlym archívnym vyskumom, geodeticko-ar-chitektonickym zameraniam a ku komplexnej zá-chrannej práci na célom dómé sv. Alzbety. Táto publikácia je súcast'ou pamiatkovej starostlivosti o dielo mimoriadneho historického a umeleckého vyznamu v oblasti jeho propagácie.Frantisek MarkusDejiny mestaMetropola vychodného Slovenska - Kosice, sa po prvy raz spomína roku 1230 V listíne Jágerskej kapituly, z coho vyplyva, ze mesto bolo uz zaciatkom 13. storocia vyvinutou osadou s farskym kostolom.Vdaka svojej strategicky aj geograficky vyhodnej polohe, v Kosickej kotline sa póvodné polnohospodárske sídlisko v druhej polovici 13. storocia premienalo na mestsky organizmus.Po tatárskom vpáde sa usadili pri slovenskej osade nemeckí kolonisti. Listiny z roku 1249 a 1261 hovoria o ich privilégiách. Kosickí hostia" sa coskoro domohli cirkevnej samosprávy. Koncom 13. storocia existoval v meste spitál, pósobil tu rád dominikánov a konali sa jarmoky aj za úcasti cudzích obchodníkov. Roku 1290 dostali Kosice práva opevneného mesta, co je vyznamnym znakom mestskych slobód.Za stavovskej oligarchie zaciatkom 14. storocia hrozilo mestu nebezpecenstvo poklesu do feudálnej závislosti rodu Omodejovcov. Panovník Karol Róbert totiz daroval Kosice palatínovi Omodejovi z rodu Aba. Kosicania vsak roku 1311 povstali a Omodeja zavrazdili. Roku 1312 pomohli ozbrojenci z Kosíc v rozhodujúcej bitke medzi Karolom Róbertom a Matúsom Cákom porazií omodejovské vojská pri Rozhanovciach, za co boli odmenení radom vyznam-nych privilégií. Potom nastalo dalsie obdobie rozkvetu mesta.Privilégiá z roku 1342 a 1347 zaradili Kosice hned" za Budin. Toto miesto v poradí slobodnych královskych miest patrilo Kosiciam pocas celého f eudálne-ho obdobia. Úplné prvenstvo svojho druhu v Európe získali Kosice roku 1369, kedy im krá! Eudovít Vel'ky udelil mestsky erb.Rozkvet Kosíc, ktoré mali úplnú správnu, súdnu, právnu, hospodársku i nábozenskú autonómiu, pokracoval v druhej polovici 14. a v nasledujúcom storocí.Od 16. storocia, za bojov o moc v Uhorsku malo mesto dosf pohnuté osudy. Nakolko bolo vojenskym a hospodárskym centrom celého Vychodného Slovenska a Predtisia, snazilo sa ho zmocnit' kazdé odbojné hnutie.V prvej polovici 16. storocia postihli mesto vojny medzi Ferdinándom Habsburskym a Jánom ZápoFskym. Na dalsí V3K'oj mesta negatívne pósobil obrovsky poziar, ktory 13. apríla 1556 zachvátil Kosice. Zniceny bol dóm s vezou, klástory dominikánov a frantiskánov s kostolmi, radnica, brány a basty mestského opevnenia a okrem iného aj celé ulice v juznej a západnej casti mesta.Roku 1657 jágersky biskup Benedikt Kisdy zalozil v Kosiciach po Tmave druhú univerzitu na Slovensku, ktorá mala filozofickú a teologickú fakultu.Zaciatkom 18. storocia sa Kosice dostali na pokraj úpadku. Bol to následok stavovskych povstaní, ochromeného obchodu, co zaprícinil vpád Turkov do Európy. Táto situáda zaradila Kosice, predtym druhé kráíovské mesto v Uhorsku, za Budin a Bratislavu.