Banská Bystrica [antikvár]

lohla sa nikdy stazovaî na nepriazen osudu a nezáujem eudí. dostala od prírody a robotnych rük niekdajsîch hutiarov a baníkov toeko krás, ze sa 0právnene stala perlou slovenska. a predsa to nie je pre jej vyznam podstatné. MÄ PARKY, VODOSTREKY, ASFALTOVÉ ULICE, MALEBNÉ I PRIESTRANNÉ NÁMESTIA, ZÁVIDENIAHODNÜ POLOHU MEDZI SVIEZIMI HORAMI, NAJVIAC SVETLA VEÖER. MÁ VÁBNY JESENSKÍ VftSOK, BANOS (VYHLIADNÜTÉ MIESTO PRE BÜDÜCI ARCHITEKTONICKÍ MONUMENT POVSTANIA), LASKOMER S VYÖNIE-VAJŰCIMI ROZHLASOVYMI STOZIARMI, V KAZDEJ ZÁKRUTE INÜ MiCiNSKÜ DO-LINU. DNES NEVABI NIVSTEVNÎKOV LEN TÎMITO ZVODMI, CISTUNKOU ÜHEAD-NOSÍOU A LIPOVOU ALEJOU hronskEho nábreZia. co znamenajü tieto nesporné pôvaby popri zvuku, ktort si banská bystrica - hrdé mesto nad hronom - získala v najnovsîch dejinách? co znamenajü carovné svetlá, ktoré tak dojemne pôsobia v letní vecer, raeinovane zostavené vodostreky, chrliage akoby FAREBNÜ vodu, vtlety NA PANSKÍ diel, kríznu, GHABENEC, dumbier? vSetko SA dostáva CiastoCne DO POZADIA, PRETOZE desaTroCie je UZ toto mesto spojené S pojmom, ktory ziví NASU PRÍTOMNOST a spoluvy-tvára deje budüce. banská bystrica je vyhnou nasej slobody, stredo-BODOM hnutia, ktoré v Styridsiatom Stvrtom roku ZACHVÁTILO takmer CELY slovensky lud. PRÍÍAZLIVOST mesta sa stupnuje TYM, Ze ODTIAETO viedla cesta k slobodnej prahe, cesta bolestná i heroická, cesta povstania. a tak dnesny návstevník si pri vstupe do tohto historického mesta uvedomuje najmá to, ze vstüpuje do prvej pevnosti nasej oslobodenej vlasti, do basty spontánneho odporu proti pa§istickej krvilacnosti a vlastnému zradcovstvu. takto je banská bystrica dvojnásobne prítazlivá. povstaním sa stala pojmom süzvucním pre neohrozenosî a tiché hrdinstvo a PROTIPÓLOM pre pocit malosti, ziae, taky zakorenen? do-nedávna v obidvoch nagich národoch. tieto dni sme zili v znamení sedemstého vírocia tohto mesta. máloktoré iné sa môze honosiî takymto jubileom, zdobením usta-vicnym zápasom 0 triedne a národné vídobytky pre tych, co toto mesto budovali a zveeadovali. banská bystrica, aj ked donedávna nemala viacej obyvateestva ako hociktoré iné slovenské okresné mkstecko. vyznacovala sa v dávnej minulosti mimoriadne öulym zi B BYSTRICA sa rozkladá v kotline, do której sa zvazujú tri pohoria: Nízke Tatry, Slovenské rudohorie a Kremnické vrchy. Lezí pri vtoku potoka Bystrice do Hrona na krizovatke ciest, ktoré smerujú Pohroním na Vel'kú Fatru a na Kremnické vrchy, na Nízke Tatry, do Slovenského rudohoria a ciastocne aj do Slovenského raja. Z tejto vyhodnej polohy fazilo mesto od najstarsích cias. Kötlina bola husto zalesnená a Hron, ktory si tazko predieral cestu, stal sa dólezitou spojovacou tepnou. Prvé historické dáta o meste mán\e z 13. storocia. V okolí mesta sú stopy pred-historického baníctva eSte z doby pred nasím letopoctom. Podl'a údajov antickych spisovatel'ov zili na tomto území Kvádi, Markomani, Slovania, Sarmati a iné kmene. Zlato, striebro, med' a iné kovy prispeli k osídleniu hustych lesov stredného Slovenska a tjon aj k zalozeniu mesta Banská Bystrica. Prvy písomny dokument o Banskej Bystrici pochádza z roku 1255. Uhorsky krá! Béla IV. vydal v tomto roku osadníkom Bystrice privilegiálny diplom, v ktorom urcuje chotár budúceho mesta, priznáva me§tanom slobodnú vol'bu predstavenych, vSetok majetok i s rudnym bohatstvom a vysady banského podnikania. V tejto vysadnej listine, ktorá sa nachodí v mestskom múzeu, spomína sa „Nova villa Bistri-ce", z coho sa dá usudzovaf, ze na úsvite dejín jestvovala Bystrica, a nie Novy Zvolen (Neusohl). Na základe bádania sa prichádza na to, ze rok vydania listiny sa nekryje s rokom zalozenia tohto mesta. Po tatárskom vpáde roku 1241 zili tu drobní slovenskí baníci, remeselnici, rol'níci a je viac ako pravdepodobné, ze ich predkovia tu áili ni V casoch vel'komoravskych. Bohatstvo najmá striebronosnych baní prilákalo sem cudzincov, predovSetkym nemeckych drobnych faziarov a baníkov. Tito cudzinci dostaU obrovské vysady, ktoré im umoznili predstihnút tunajsích 8lovensk;^ch drobnych faziarov a baníkov. V krátkom case kolonisti získali vel'ky majetok, mali v drzbe vynosné bane na med' a striebro na Starych Horách, v Spanej Doline, v Pieskoch, zmocnili sa okolit;^ch poddanskych usadlostí (Kyncel'ová, Rudlová, Sásová), podma-nili si hospodársky alabSie situovanych slovenskj^ch baníkov a poddanych a z Bystrice spravili feudálne mesto. Mesto tvorilo hospodársky, strategick^ a právny célok v ru-kách nemeckého patriciátu. Takto vysadná listina bola prícinou prerodu starej slovenskej osady na bohaté stredisko baníctva a feudálne uhorské mesto, ktoré si mohlo slo-bodne volit' mestského richtára i farára a malo od panovníka veiké danové űl'avy.