Bratislava [antikvár]

SLOBODENÍ OD TAZKYCH PÚT MINULOSTI MÖZEME DNES BEZ PRED-sudkov a so zivym záujmom pochopií 6i ohodnotif ono veiké pokrokové úsilie, z ktorého cez stárocia vyrástlo na úpatí Malych Kárpát pri mohutnom toku Dunája mesto Bratislava. To mesto, ktoré sa vcfaka práci a bőrbe pracujúcich vySvihlo na zivú metropolu, aby dnes ako hlavné mesto Slovenskej socialistickej republiky hlásalo radostné vít'azstvo mierového budovania. Uz V staroveku bola oblasi pri juznom vybezku Malych Kárpát, pri prastarom dunajskom brode, dőlezitym strediskom európskeho obchodu, kde sa stretávala cesta podunajská s cestou moravsko-oderskou. Svedéia o tom archeologické nálezy keltskych mincí a rozsiahle zvySky sídliska nájdené na hradnom návrSí, pri byvalej PrepoStskej záhrade a na dneSnom Gottwaldovom námestí. Expanziou Rimskej rí5e na sever v 1.—4. storocí dostal sa tento dunajsky brod pod kontrolu rím-skych légii, ktoré tu na dneánom hradnom vráku vybudovali stráznu stanicu a podfa nálezov v oblasti dneSného mesta azda aj vojensky tábor, aby chránili pokojny prechod kupeckych karaván pred nápormi nerimskeho obyvatelstva, ktoré Rimania potupne nazyvali barbarmi. Z pocetnych „barbarskych" národov, ktoré sa po pádé Rimskej ríSe postupne zmocnili dunaj-skej kotliny, najvácSí vyznam nadobudli Slovania, ktorí sa tu trvale usídlili a po pokusoch o Státnu samostatnosí pod vod-covstvom Sama (623—658) zjednotili sa v 9. storocí vo Velkomoravskej ríái. Je viac ako pravdepodobné, ze Bratislava bola jednym z najvyznamnejSích kniezacích hradisk tohto Státu, i ked1 prvú historickú správu o nej mámé az v súvislosti so zá-nikom Vefkej Moravy (907). PodTa archeologickych nálezov bolo hradisko silne opevnené valmi, na najvy§§om mieste stál kamenny murovany palác s priFahlymi príbytkami a na vychodnej terase kamenná murovaná stavba trojlodovej baziliky z poslednej tretiny 9. storoöia. Vyznam Bratislavského hradu po 10. storocí poklesol, ale pri vzniku ranofeudálneho Uhorska sa hrad stal sídlom pohraniéného zupana a vojenskej posádky. K Bratislavskému hradu patrili vtedy starSie slovanské a novovzniknuté poddan-ské osady, ktoré v 11. a 12. storoéí tvorili královsky majetok. Mená tychto zaniknutych osád ukazujú, ze remeselníci spomedzi královskych poddanych sídlili v samostatnych osadách podfa jednotlivych zamestnaní a delby práce. Vymena tovaru pod Bratislavskym hradom bola znaéná a vyhodná poloha pri dunajskom brode vytvárala vSetky podmienky na rychly rozkvet trhu, ktory vznikol v tychto miestach s mytnou stanicou. Po prechode z naturálneho hospodárstva na hospodárstvo pe-ftazné dostali myto a trhové právo do nájmu vyznaéní jednotlivci, kláStory a neskoráie aj mestá. I v Bratislave preáiel obchod vermi skoro do rúk tzv. hostí, ktorych povolával panovník z váíSích nemeckych stredísk. Hostia v Bratislave dostali úplnú samosprávu a podliehali vlastnému richtárovi. Koncom 12. storoéia mali aí znaéné majetky a rozSírili podhradskú osadu smerom na vychod. RozSírením tejto osady vzniklo nővé zivé obchodné stredisko, ktoré vSak nebolo sústavne obklopené