Bratislava [antikvár]

bez predsudkov a so zivym zmyslom chápaí ono vel'ké pokrokové úsilie, ktoré cez stárocia vybudo-valo na úpátí Malych Kárpát pri mohutnom toku Dunaja mesto Bratislavu. To mesto, ktoré prácou a borbou praoujúcich vvrástlo na zivií metropolu Slovenska, aby hlásalo radostné vííazstvo mierového budovania.Uz v staroveku bola oblasf pri poslednom vybezku Malych Kárpát, pri prastarom dunajskom brode, dölezitym ohniskom európskeho obchodu, kde sa stretávala cesta podunajská s cestou moravsko-oderskou. Expanziou Rímskej ríse na sever v 1.4. storocí dostal sa tento dunajsky brod pod kontrolu rímskych légii, ktoré tu pravdepodobne vybudovali stráznu stanicu a podl'a nálezov v oblasti dnes-ného mesta azda aj vojensky tábor, aby chránili pokojny prechod kupeckych karaván pred nápormi nerímskeho obyvatel'stva, zvaného vtedy barbarmi. Z pocetnych barbarskych" národov, ktoré sa po pádé Rímskej ríse postupne zmocnili dunajskej kotliny, najvácsí vyznam nadobudli Slovania, ktorí sa tu trvale osídlili a po pokusoch o státnu samostatnost zjednotili v !). storocí vo Vel'komorav-skej rísi. Je viac nez pravdepodobné, ze Bratislava bola jednym z najvyznamnejsích kniezacích hra-dov Vel'komoravskej ríse, aj ked' prvú historickú zprávu o nej mámé az v súvislosti so zánikom Vel-kej Moravy (907). Vyznam Bratislavského hradu po 10. storocí poklesol, ale pri vzniku ranofeudál-neho Uhorska stal sa hrad sídlom pohranicného zupana a vojenskej posádky. K Bratislavskému hradu patrili vtedy starsie slovanské i novovzniknuté poddanské osady, ktoré v 11. a 12. storoöí tvorili král'ovsky majetok. Mená tychto zaniknutych osád poukazujú na to, ze remeselníci spomedzi král'ovskyeh poddanyeh sídlili v samostatnych osadách podl'a jednotlivyeh zamestnaní a del'by práce. Vymena tovarov pod Bratislavskym hradom bola znacná a vyhodná poloha pri dunajskom brode dala vsetky podmienky pre rychly rozkvet král'ovského trhu, ktory vznikol v tychto miestach s krá-l'ovskym mytom. Po prechode z naturálneho hospodárstva na hospodárstvo penazné dostali myto a trhové právo do nájmu vyznacní jednotlivci a neskorsie aj mestá. I v Bratislave presiel obchod velmi skoro do rúk tzv. hostí, ktorych povolával panovník z vacsích nemeckych stredísk. Hostia povolaní do Bratislavy dostali úplnú samosprávu a podliehali vlastnému richtárovi. Koncom 12. storocia mali hostia Bratislavského hradu uz znaőné majetky a rozsírili podhradské osady smerom na vychod. Spojením a rozsírením tychto osád vzniklo nővé zivé obchodné stredisko, ktoré vsak ne-bolo sústavne obklopené hradbami a pri tatárskom nápore roku 1241 bolo spustosené. Útokom ta-társkych vojsk odolal iba Bratislavsky hrad, ktory po odchode Tatárov zacali ihned' prebudovávaf. Nővé opevnenia hradu neboli este skoncené, ked' dynastické záujmy Fridricha rakúskeho a ceského Premysla Otakara II. o uhorsky trón rozpútali novú vojnu, ktorá sa dotykala najma okolia Bratislavy a s mensími prestávkami trvala az do roku 1278. V období tychto vojnovych nepokojov dostala Bratislava postupne charakter mesta a nadobudla rozlicné práva, potvrdené dodatoöne vysadnou listinou z roku 1291.Koncom 13. storocia zacína sa vystavba Bratislavy na území obklopenom mestskymi hradbami. Pővodné podhradské osady nesplynuli s tymto slobodnym mestom, ale zostali nad'alej pod právo-mocou Bratislavského hradu. Túto okolnosf úplne dosvedcuje aj dnesny historieky pődorys Bratislavy, v ktorom ide o dva samostatné územné celky, a to o hrad a k neruu patriace poddanské osady podhradia a o slobodné mesto obklopené hradbami. Z vel'kej stavebnej őinnosti zaöatej koncom 13. storoöia v obklopenom meste vznikali najma vel'ké gotické kostoly, na ktorych sa praoovalo po nie-