Bővebb ismertető
Sú mestá staré ako dejiny l'udstva, sú na svete mestá dosahujúce poítom obyvatePov célú nasu vlasí, sú mestá krásne ako tvár dlevíada dorastajúceho v íenu, sú mestá kvitnúce a koSatejúce a2 po belas)^ horizont mora, mestá uspávané sumom pallem aokiadzané dymom sopiek, ale ani jednoznich nemőieme pomenovaí naSím mestom. Na5e mesto Je Bratislava, odkvapnutá ako peíaÉ na stuhe starodávneho Dunaja. A preto sa necudujte, ze práve cez slovííko ,,nase" milujeme ]u najviac. Toto mesto pretrvalo stárocia, aby mohloVsúcasnosti prekvltaí a mladnúí. Vyllo víiazne z mlynice vekov, z bojov a vejen, zo zápasov storoclami ne-porazené a vyzúvajúce sa z vidleckeho blata, vyzliekajúce sa zo starych prasnych 5iat minulosti. Őas nezdolal toto mesto, nezasypal ho popol vekov.Níjaké vojny, meL ani poroby nevedeli vykynoílÉ slovensk^ ráz Bratislavy. Dfia 4. aprila 1945 íervená armáda oslobodila Bratislavu spod faSIstického ahitlerovského útlaku. Odvtedy sa datuje nehateny rozkvet násho mesta. Sloboda, rados< a sláva znovuzrodenla zase zaíiarlll nad starym hradom, ktory ui dosnlval svoj mftvy sen. Dnes je hrad, bez ktorého je obraz Bratislavy íaíko predstavitel'n;^, opraveny a obnoven)^. Mesto íije a rozlieva sa ako pod ním tecúca rieka do poll povodnou slobodného íivota do nov)>ch jarí, aj ked ich uí preíiio tisice.Na území doterajüeho hlavného mestaSlovenskadokázallarcheológoviaexistenciustaréhoosidlenlauzpred 4500 rokmi. Bolo to v mIadJej dobé kamennej. Nález starodávnych keltskych mincí a predmetov dokazuje súvislosi: tohto osidlenla dávno pred rimskou expanziou za Dunaj, na zaLlatku náSho letopoctu.Rimania opevnili prav)^ breh Dunaja pevnostami. Jednou z nlch bola aj Bratislava. Zapadia sláva Rímskej rise a skalnaty kopec, na ktorom sa vypina dneän;^ hrad, toto vyznamné strategické miesto zo starych clas, opevnili Slovania. To uí bezpecne dokazujú nálezlská pohreblsk a zvyäky kamenného kostola z obdobia Vel'ko-moravskej rise v areáli hradu.Nielen povodne a dravé viny Dunaja, ale ani ustavicné útoky bojovych kmenov nevedeli rozrusii slovanskú pevnosÉ, ktorá úspesne a dlho odolávala útokom madarskj^ch bo|ov;^ch zväzov. Aí konecne 4. júla 907 porazili útociace bojové zväzy a uhorské kmene spojenecké slovansko-bavorské vojská. Tejto udalosti sa tyka aj staro-dávna piesen, zacínajúca sa slovami: Bratislava, Bratislava, tu zapadia Slávov sláva " V starych rukopisoch sa opisuje táto vojna ako ,,bellum pessimum" vojna najniSivejäia. Bratislava sa v nich spomína vtedy ako Bressalauspurch (Braslavov hrad).Bratislava aj toto ponííenie preíiia. Jej hradby znova nasiakli krvou za tatárskych a tureck)>ch vpádov. Tatári ani Turci ju väak nedobyll. Za feudálneho uhorského Státu stala sa korunn;^m mestom. Za jej hradby sa stiahii pred Turkami uhorskí králi. Bratislava bola v reíazi BudapeSlí Vleden rovnocennym ohnivkom, najmä za cias král'a Mateja stala sa kultúrnym centrom celej vel'kouhorskej rí!e. Legendárny krái' Matej zalozilVBratislave univerzitu. Na Bratislavskom hrade mala obcas sidlo Mária Terézia, osvietená cisárovná, ktorá