Bővebb ismertető
odkliata krásaJán PonicanNIE, NEMÖZEM TO INAKSIE VYROZPRÁVAT AKO V PODOBE ROZPRÁVKY.Rozprávky o tom, ako skromny junák odklínal a odklial zakliatu zem, zakliaty l'ud a zakliatu krásu.Ktorú nevidel okolity svet, ani ten Tud, co ju vytvoril, Tud, ktory sa na nu den co den cez mnohé stárocia díval a ju nevidel, lebo bol zakliaty a ona, tá krása, s ním spolu A bolo treba, aby prisiel bohatier, co by ju odklial: svojou láskou, svojou usilovnou prácou, svojím ostrym zrakom a vycvicenym umom.Pomocou skromnych prístrojov, ktoré mu dal do rúk pokrocily vek civilizácie.Aby krásu mohol nájst', vylúpnut'ju spod plást'a hmly a tmy, ktoré ju zabal'ovali ako tvrdá skrupina sladké jadro orecha.Aby ju v st'astnom okamihu objavenia chytil a v podobe obrazu predstavil svetu.Bola raz krajina, blízko, a predsa d'aleko, viditelná, a predsa nevidená, uprostred inych krajín, a predsa osamotená, obyvaná, a predsa vlastnym l'udom nepoznaná.Oplyvala nevídanymi, a predsa nevidenymi, neobjavenymi pokladmi prírodnej a Iudskej krásy.Do nebies sa tycili vysoké stíty vrchov, so skalnatymi alebo lúcnymi ci hőlnymi hrebenmi, ktoré spájali konciare.Pod nimi pusté skalnaté steny alebo úbocia pokryté jedl'ovymi, bukovymi a este mnohymi inymi horami, uprostred ktorych kde-tu zasvietili carokrásne polianky, plné pestrych a vonavych kvetov.Horstvá od seba delili hlboké údolia, ktorymi tiekli horské riavy.Po dolinách sa vsadé beleli domceky, v nich byvali l'udia, ktori hnani krutou túzbou zit' v potu tvári klcovali lesy. Tie prerobili na úrodnú zem, do zeme zasadili plodné zrná. A na horské lúky vyhánali criedy kráv, kídle oviec a stáda koní.Polia vyzerali v tőni hőr ako vysivky rőznych tvarov, lúky ako pestré koberce. Kde-tu na lúkach senníky, dolu po dolinách ucupené dedinky a v sirsích kotlinách mestá.V nich zili, lopotili sa ludia v boji o kazdodenny chlieb. Aby svoj zivot spestrili, vymysrali rozprávky o dobrobyte, skladali piesne, odievali sa do carokrásnych krojov v dúhovo slnecnych farbách.Ved' na grúne a do dolín predsa len zavse zasvietil belasy blankyt a prenikali slnecné lúce, ktoré ich myser opriadali snami o kráse, lepsom zivote, o láske, o vít'aznych bojoch hőrnych chlapcov proti krivde.Z biedy a lopoty vyrastali diela vytvárané l'udskymi rukami, roztúzenymi citmi, ktoré domcom dávali krásu, do kostolov a panskych domov vnásali caro umenia.A takto sa krajina stávala pokladnicou nevídanych krás, ktoré vsak mohli obdivovat' iba nemnohí st'astlivci páni a cudzinci, zijúci z mozol'ov ludu, ktory sám utlácany, na nich hrdlacil.Ale múdre slová l'udovej poézie a pesniciek padali do zabudnutia, múry starodávnych hradieb nicila ziara slnka rovnako ako zimny mráz a jarné vody, mal'by opadávali, farby na obrazoch vzdy viac sediveli, majstrovské vytvory l'udovej architektúry sa rozpadávali, namiesto pestrych krojov si l'udia zacali kupovat' lacnú konfekciu, majstri prestali vyrábat' l'udovy odev, z truhiel starych materi mizli drahocenné vysivky, cipky, cepce a oplecká.Nie div, ze sa ozyvali úzkostlivé hlasy: Pride junák, ktory zachová pamiatku na tento svet krásy?A prisiel. V splne cias. Ked' národu zasvitla sloboda a ked' sa zacal zápas o oslobodenie robotného ludu.Na úlohy, ktorych sa ujímal, bol sa uz skőr pripravil. A ved'prisiel hen, od susedov a bratov. Vedel