Dreveny Panteón [antikvár]

Artikulárny evanjelický drevený kostol v Paludzi (do roku 1920 Veµká Paludza) si zasluhuje pozornos» z viacerých aspektov. Svojou materiálnou existenciou dokumentuje predov¹etkým historický proces obrody slovenského národa. Dáva literám archívnych záznamov tretí rozmer: plasticky pripomína èasy, keï Paludza bola jedným z mála centier, odkiaµ sa ¹írila kultúra medzi pospolitý slovenský µud.1 Èasy, keï aj z lavíc tamoj¹ieho gymnázia vychádzali generácie vzdelancov, ktorých podiel v boji proti odnárodòovacím vládnym tendenciám najmä na sklonku Rakúsko-uhorskej monarchie je v¹eobecne známy. Okrem historicko-dokumentárnej hodnoty má paludzský kostol pre slovenské národné dejiny mimoriadnu hodnotu aj z hµadiska dejín hmotnej kultúry. Po architektonicko-statickej stránke je ojedinelým výtvorom kon¹truktívneho citu a remeselnej zruènosti a súèasne aj vhodným objektom pre názorné ¹túdium styèných bodov medzi kritériami umeleckohistorickými a národopisnými. V celku i v detailoch je zaujímavou uká¾kou prelínania profesionálneho a µudového umenia. Je preto pochopiteµné, ¾e do povedomia verejnosti zaèal tento staviteµský klenot prenika» u¾ v minulom storoèí. O jeho publicitu v naj¹ir¹ích vrstvách domáceho obyvateµstva sa postarali archívne fundovaní pisatelia men¹ích èlánkov na stránkach evanjelických cirkevných periodík a v dennej tlaèi. Hodnota týchto informatívnych èlánkov spoèíva vo zverejnení písomne zachovanej faktografie o vzniku a histórii paludzskej evanjelickej cirkevnej obce a stavebných dejín artikulárneho chrámu.Do odbornej literatúry ho uviedli M. Haas (1866) a V. Myskovszky (1880), obaja ho v¹ak spomenuli iba okrajovo, lebo vlastným predmetom ich bádania bola drevená cirkevná architektúra Karpatskej oblasti, ktorá s paludzským kostolom súvisí iba zhodnos»ou stavebného materiálu. Prvé struèné odborné hodnotenie objektu pochádza z roku 1907 z pera maïarského historika-pamiatkára K. Divalda, ktorý ho charakterizoval ako naj rozmernej¹iu drevenú cirkevnú stavbu na území uhorskej kráµovskej koruny vőbec. Vrátane vnútorného vybavenia ho zaradil medzi umeleckohistorické pamiatky celouhorského významu.Z èeskoslovenských autorov zaujala Paludza ako prvého pra¾ského redaktora-architekta E. Edgara. V rámci svojho viac-menej romanticky motivovaného záujmu o protestantskú drevenú architektúru na Slovensku uverejnil u¾ v predprevratových rokoch (1909, 1912) niekoµko èlánkov aj kni¾ných publikácií, v ktorých zhodnotil po stránke historickej a architektonicko-skladobnej i kostol v Paludzi. Ak si odmyslíme nadnesený entuziazmus ¹tylizácií, jadro Edgarovej historickej a architektonickej interpretácie artikulárnych kostolov na Slovensku dodnes nestratilo vedeckú platnos». V povojnových statiach (1922, 1924) ju napokon upresnil a formuloval tak výsti¾ne, ¾e sa naò odborná literatúra odvoláva podnes. (M. Hlavaj 1932, O. Polonec 1970.) Citujeme pasá¾ hodnotiacu paludzský kostol: . . . Slováci mő¾u pova¾ova» svoj artikulárny kostol vo Veµkej Paludzi za jeden zo svojich národných pamätníkov. Je to azda najväè¹ie