Historica Carpatica 21/1990 [antikvár]

HISTORICA CARPATICA 21 — 1990 ŐTÚDIE SÚÖASNÁ PROBLEMATIKA PALEOLITU VYCHODNÉHO SLOVENSKA A SEVEROVYCHODNEJ ÖASTI KARPATSKEJ KOTLINY LADISLAV BÁNESZ V súcasnosti sa vd'aka novym vyskumom z oblasti najstarsích dejín vynárajú pri hodno-tení vyvoja starsej doby kamennej nové aspekty. Objavy sovietskych archeológov na území Zakarpatskej Ukrajiny vyznamnou mierou prispeli k rieseniu otázok paleolitické-ho osídlenia v severovychodnej casti Karpatskej kotliny. V tomto régióné boli donedáv-na známe paleolitické lokality hlavne na území vychodného Slovenska a severného Sedmohradska v Rumunsku. Vacsinou to vsak boli náleziská neskorého paleolitu, ktorych stratigrafická pozícia bola podchytená iba celkom ojedinele. Starsí paleolit bol známy len zo sporadickych nálezov a stredny paleolit - s vynimkou nálezísk na Spisi a v severnom Sedmohradsku - sa zistil iba vel'mi vzácne. Nadvaznosf miadého paleolitu na stredopaleolitické industrie bola v tejto oblasti stra-tigraficky preukázaná iba na území Rumunska. Hlbsie korene paleolitického osídlenia sa nachádzali len ojedinele. Práve preto vystupuje do popredia vyznam zatial' jedinej viacvrstvovej lokahty na hornom Potisí v Zakarpatskej Ukrajine. Sovietska paleohtická expedícia odkryla v Koroleve I, II (Királyháza) superpozíciu staro a stredopaleolitic-kych vrstiev (Gladilin 1982j, do ktorych sa v hornej casti súvrstvia pod tzv. zúbkovanym moustérienom (absolútny vek datovany podl'a údajov K. Valocha 1984 na asi 38 tisíc rokov) vklinila miadopaleolitická vrstva (Korolevo I, vrstva I a) s nálezmi vyhotovenymi prizmatickou technikou a skrabadlami, ktoré mőzu byt blízke nálezom hornopotiskej skupiny aurignacienu a vrstve s prechodnou industriou medzi moustérienom a mladym paleolitom (Korolevo II, vrstva II). Geochronologicky sú datované do starsieho würmu. V Koroleve I sú pod fosilnou pódou stredného würmu, pricom v Koroleve II sa prechod-ná industria spomína v súvrství medzi prvou a druhou fosilnou pődou. V tej istej oblasti je v lokalite Beregovo I kultúrny horizont s mladopaleolitickymi nálezmi (aurignacien) v spodnej casti súvrstvia nad druhou fosilnou pódou, ktorú V. N. Gladilin (1982) oznacil za paudorfskú (?) fosilnú pódu. Okrem stratifikovanych nálezov v Zakarpatskej Ukrajine sa s urcitou moznosfou geochronologického datovania stretávame na území vychodného Slovenska, kde je re-prezentovany stredny paleolit viacerymi vrstvami v R-W interglaciáli iba na Spisi (Gánov-ce, Hórka, Behárovce), a to bez kontinuity starsej fázy miadého paleolitu. Spisské lokality striedajú drobnotvaré moustéroidné horizonty az do zaciatku würmu, pricom niektoré elementy (driapadlá s plosnou retusou) pripomínajú nálezy jankovichienu V západnej casti Karpatskej kotliny {Gábori-Csánk 1986). Tradície spisského stredného paleolitu sa v slabsej miere odrázajú v starsom aurignaciene hornádskej skupiny, a to v podobe kremeftovej industrie, ktorá spolu s hrotitymi nástrojmi a driapadlami predsta-vuje V najstarsích i strednych fázach aurignackych industrií vyrazny podiel. ?ial, V zaciatkoch miadého paleolitu sú na vychodnom Slovensku len vel'mi kusé geochronologické údaje. Tyka sa to najmá bohatej skupiny nálezísk aurignacienu, ktoré