Jadran [antikvár]

Ked' sa autorka tohto diela rozhodla zobrazií prírodné krásy Jadranu, priblízif pövabnú romantic-kosf kultúr kedysi bohatych i silnych národov a nase poznanie zvefadif tym, co nasa vlasf nemá, neraz sa zahFadela na rozcerenú morskú hladinu, na tú kozmickú hru svetla a temna, po ktorej zostáva v ociach mnozstvo modrej farby mora a vela belasej z oblohy. Vzduch tu vonia rozmarínom a myrtou — tym vecnym snúbením sa pólov — co sa za súmraku V objati ticha oddávajú blazenému spánku. More bdie a spieva. Raz pradávnu uspávanku. zas radostnú spomienku „dragana" na milú: Snilo mi se ove nocí, s tobom snilo, da si me !jubila moja dívna vilo. Addio mare — inokedy vystraine volá, burcuje chasu do boja „za slobodienku milú". Moru a vsetkému, co je v nom, vőkol neho a nad ním, treba rozumieí. Jeho sum, vlnobitie, kaMy jeho prejav je predovsetkym symfónía zivota a vecnosti, teda vázna hudba, a len potom voda a priestor. Ale more je aj náukou o veFkosti, síle, cistote a svetlosti. Ono je jediná krása, ktorá nás — kedju zazrieme — nielen uchváti, ono nás ohromí. „Aki chudáci sú ludia bez mora!" — ziali pevec Jadranu Jovan Ducié — „Mozno, íe sú stvoreni pre nebo, ale navídy strateni pre more. A to je strasné!" Do pradávna siahajú dejiny Jadranu. Carovny Kvarner so stovkami ostrovov, certovych balvanov a Sarkaních zubov, romantické pobreíie od vychodu chránené velikánmi Velebitu, Dinárskou planinou, Biokovom ai po básnikmi ospievany Lovéen; to vsetko, ale najmá kultúrne pamiatky aí hen z neolitu rozprávajú báj o synovi kyklopa Polyféma a rozkosnej Galateie, lllyrosovi, ktory kedysi tu, v prostredí jazmínu, pinií, cypru a olív osadil svoj ilyrsky rod, ktory sa neskór bohato rozvetvil v podobe dalmátskeho, ardievskeho a inych plemien. Vtedy sa zacali pisai dejiny Jadranu. Iná báj vravi, ze Argonauti, ked' sa vracali z cesty za zlatym rúnom, ocitli sa aj na jadranskom pobrezí, kde zaloíili Pulu, a na okoli dnelného Trogira darovali pohostinnym Hylejcom (llyrom) íudotvornú zlatú trojno2ku, ktorú knazi pred bitkou so záhorskym nepriatelom tak dokonale skryli, ie ani dnes nevedno, kde je. Ale mesto Trogir stoji. V 6. a 5. storocí pred n. 1. grécka obchodná expanzia a s nou spojená kolonizácia zasiahia aj Jadran a jeho vychodné pobrezie. Syrakúzsky tyran Dionyzios starSI v tomto období vybudoval na pobreíí