Levoca [antikvár]

V samotnom srdci Spi¹a, sotva 40 km od Vysokých Tatier, y blízkosti prírodnej rezervácie Slovenský raj, na 571 metrov nad morom le¾iacom kopci, le¾í mesteèko Levoèa. Jeho panoráma u¾ z diaµky upúta pozornos» cestujúceho i turistu. Zo v¹etkých strán je obklopená horami, ktoré z veµkej èasti pokrývajú rozsiahle lesy s preva¾ne ihliènatými stromami. Mohutná výstavba tohto stredovekého mesta poukazuje na to, ¾e kedysi dávno bolo strediskom remesla, obchodu, ale aj kultúry nielen Spi¹a, ale aj ¹ir¹ieho okolia. Dnes vyhµadávajú turisti z celého sveta Levoèu kvőli veµkému mno¾stvu, ale súèasne kvőli vysokej kvalite umeleckohistorických pamiatok, ktoré sa tu zachovali. Bohatos»ou pamiatok z obdobia gotiky a renesancie sa Levoèa nepochybne zaraïuje na jedno z prvých miest na Slovensku.Teraj¹ie mesto vzniklo na star¹om slovanskom základe pravdepodobne okolo 13. storoèia. Prvýkrát sa písomne spomína r. 1249. Veµmi skoro sa vyvinulo na silné mesto. Dokazuje to skutoènos», ¾e u¾ uhorský kráµ ©tefan V. ho r. 1271 urèil za hlavné mesto spi¹ských kolonizaèných miest Provincie spi¹ských Sasov. Vtedy u¾ pravdepodobne bolo obohnané hradbami, ktoré sa zachovali dodnes. Príèiny skorého rozkvetu mesta v¹ak nespoèívali v jeho administratívnom postavení, ani v obrannej funkcii. Treba ich hµada» vo výhodnej polohe mesta na kri¾ovatke dvoch významných obchodných ciest, ktoré spájali jednak poµské krajiny s Maïarskom a Sedmohrad-skom, jednak krajiny východné so severozápadnými (Sliezsko, Nemecko) i juhozápadnými (Rakúsko, Taliansko). Rozvoj mesta podstatnou mierou ovplyvnilo i udelenie práva skladu, ktoré dostala Levoèa od Karola Róberta r. 1321 a ktoré zaväzovalo ka¾dého kupca dopravujúceho tovar okolo mesta vojs» s ním do mesta, zaplati» príslu¹né poplatky a ponúknu» ho levoèským kupcom na predaj. V ceste mohol pokraèova» a¾ po 15 dòoch. K tomuto privilégiu sa pripájali aj ïal¹ie výsady levoèských kupcov a me¹»anov. Následkom toho sa v Levoèi v 14. a 15. storoèí nazhroma¾dil obrovský kapitál a Levoèa sa stala významným európskym obchodným centrom. Tento veµmi sµubný rozvoj zastavili a prekazili protiturecké boje i stavovské povstania v 16.18. storoèí, ale aj obrovský po¾iar, ktorý znièil skoro celé mesto v r. 1550 a morové epidémie. Napriek tomu je Levoèa e¹te aj v 18. stor. významným remeselníckym centrom. Sídlilo tu vy¹e 40 remeselníckych cechov, ktoré svoje artikuly èasto udeµovali aj iným mestám. V 19. storoèí sa Levoèa premenila predov¹etkým na mesto administratívnych úradníkov bola centrom Spi¹skej ¾upy a na mesto stredných ¹kől.Prírodné podmienky a zdá sa, ¾e aj konzervativizmus me¹»anov v minulosti spősobili, ¾e sa v Levoèi nevyvinul významnej¹í priemysel. V období, keï sa iné mestá premieòajú na výrobné centrá, tu vzniká len men¹ia továreò na drőt, dve píly, tehelòa, liehovar a rafinéria liehu, likérka a podobné men¹ie závody. Levoèu obi¹la aj hlavná ¾eleznièná tra» Ko¹iceBohumín, a tak mesto postupne stráca svoje významné postavenie. Prejavilo sa to aj tým, ¾e v r. 1923 prestala by» sídlom ¾upy. Poèas I. ÈSR v¹ak získala významné miesto v revoluènom robotníckom hnutí východného Slovenska, kvőli èomu ju èasto nazývali aj malou Moskvou".Poukázali sme u¾ na to, ¾e Levoèa bola aj významným stredo¹kolským mestom. Z toho hµadiska