Levoca [antikvár]

LEVOCA Len málo miest nasej vlasti voslo do povedomia národa ako pojem. Tak^to pojmom je pre Slovákov, ale aj pre mnohych prísluSníkov inych národov mesto Levoca, Mesto kedysi silné, bohaté a slávne, hospodársky i politicky vyznamné. Staré mocné hradby vedeli by rozprávaf nejednu zaujímavú udalosf z jeho rusnych dejín. Kazdého, kto prichádza do Levoíe z ktorejkorvek strany, uz z diatky uchváti silueta mesta postave-ného na temer 600 m vysokom pahorku a obklopeného vencom zalesnenych nad 1000 m vysokych kopcov. Mesto a jeho okolie sa vyznacuje zdravou klímou i úchvatnou prírodou. Niekdajsia metropola Spisa lezí V jeho strede. Aj ked ho íeleznica obisla, stále este je pri hlavnej ceste a v blízkosti budúcej autostrády. Má dobré spojenie s blízkymi Vysokymi Tatrami, so su'sednym Slovenskym rajom, masívom Braniska i s Presovom. Vyhodnú zemepisnú polohu doplnuje vela historickych a umeleckych pamiatok a umocnuje vyznamná minulost. To vsetko zaujalo aj Karola Plicku, ktory svojou jedinecnou fotografíou zachytil krásu a historickú neopakovatetnost tejto klenotnice stredoeurópskej gotiky a renesancie. Hoci okolie Levoce bolo osídlené uz v dobách predhistorickych, dejiny mesta sa zacínajú az asi v 11. ci 12. storoőí. Dnesná Levoca vznikla pri póvodnej slovanskej osade v polovici 13. storocia, okolo roku 1245, po pustosivom tatárskom vpáde. Historické dokumenty ju prvy raz spomínajú roku 1249. Coskoro sa Levoca stala najvyznamnejsím spisskym mestom. Nie div, ze roku 1271 ju panovník Stefan V. urcil za administratívne centrum Provincie spisskych Sasov. Urbanisticky, politicky i hospodársky rast Levoce potom uz postupoval mílov^i krokmi. Podstatny vplyv na to mala hlavne vyhodná poloha. V tom case bola Levoca krizovatkou obchodnych ciest vedúcich z Pobaltia cez Krakov na Balkán a ciest z vychodnych krajín na zapad a juhozápad; z Turecka a Sedmohradska smerovala jedna cesta do Sliez-ska a Nemecka, druhá Povazím do Rakúska a Talianska. Vela zavázili hospodárske privilégiá mesta, ktoré zarucovali ustavicny príliv tovaru a penazí. Najdolezitejsou vysadou pre Levocu bolo právo skladu, ktorym ju obdaril král Karol Róbert roku 1321. Spocívalo v tom, ze kazdy kupec prechádzajúci s to-varom okolo mesta sa tu musel zastavií, zaplatif príslusné poplatky a okrem toho ponúknuí tovar levoc-skym kupcom. V ceste mohol pokracovaí po 15 dnoch iba s tym tovarom, ktory nik neodkúpil. Le-vocskych kupcov sa od roku 1406 netykalo právo skladu inych miest, boli oslobodení od platenia tridsiatku a mali aj iné vysady, ktoré im umoznili nerusené obchodné podnikanie po celej Európe. A tak Levoca bohatla a rozrastala sa. Tazkou ranou bol pustosivy poziar roku 1550, ktory znicil vyse 90 % mesta. Akoby zázrakom mu unikli vzácne pamiatky v chráme sv. Jakuba. Koncom 16. a zaciatkom 17. storocia sa mesto znova postavilo na nohy. Vtedy vyrástla v podstate taká Levoca, ako ju poznáme dnes. Pravda, pövodny vel'kolepy rozvoj sa pretrhol. Hoci Levoca ostala este niekolko storocí vyznamnym hospodárskym, politickym i kultúrnym centrom, v podstate stagnuje a stále viac zaostáva za v;^ojom ostatnych curópskych i nasich miest. Nebol to len dösledok dlhorocnych stavovskych zápasov, ktoré priniesli úpadok mnohych miest na vychodnom Slovensku, ale aj dalekosiahle zmeny v orientácii európskeho obchodu. Po objavení nového svetadielu presunul sa obchod z tradicnej oblasti do oblasti Severného mora, co oslabilo vyznam predtym zivej severojuznej obchodnej cesty. Navyse nástup kapitalizmu a najmá vystavba Kosicko-bohumínskej zeleznice, ktorá obisla mesto, specatila osud Levoce. Mesta leziaceho bokom od hlavnej zeleznicnej tepny sa preto nedotkol hospodársky dych mo-dernej doby. Kedze podnikanie a priemysel sa mu vyhli, mesto si nechtiac udrzalo kus stredovekej podoby dodnes. A dnes? Vidiecke mestecko? Isteze, ak ho posudzujeme z hladiska ekonomiky ci administratívy. Lenze zahladme sa na Levocu tak, ako ju videl a fotograficky zachytil profesor Karol Plicka! On, clovek