Majster Pavol z Levoce [antikvár]

MAJSTER PAVOL Z LEVOCE SLOVENSKO je jednou z najvychodnejsie poloíenych krajín, tvoriacich mapu tej casti Európy, kde sa V druhej polovici 15. a v prvej tretine 16. storocia rozvinulo neskorogotické umenie. Jeho materskou krajinou je Nizozemsko, avsak v tej forme, ako ho póznámé aj u nás, toto umenie bolo formulované v Nemecku a Rakúsku, odkial' sa sírilo do Juhoslávie, do niektórych castí Rumunska, Uhorska, na Slovensko a do Polska, a potom cez Balt na sever. To bola posledná kapitola dejín európskej gotiky. Slovensko napriek svoj ej zemepisnej polohe nebolo v rámci tohto umenia oblastou okrajovou; naopak, rozsahom a kvalitou tvorby nezaostalo privel'mi za sochárskymi centrami vo Svábsku, Bavorsku alebo Podunajsku.i Napokon s tymito krajinami a s ich v^znamn^i mestami, práve tak ako s Krako-vom, Gdanskom, Budinom ci Viednou udriovali slovenské mestá aj culé styky obchodné. Azda netreba pochybovat o tom, 2e jedn^ zo základn^ch predpokladov tejto situácie bol práve nemeck;^ zivel, ktory sa sem dostal za kolonizácie v druhej polovici 13. storocia. Krajiny, s ktorymi Slovensko susedí na severe a juhu, zaujimali vtedy v rámci stredoeurópskeho sochárstva v^^znamné miesto. Na severe stálo v popredí mocné obchodné mesto a sídlo pol'sk^ch kráíov Krakov, ktorého rezbárstvo zapösobilo na Spis a Saris uz v 60. a 70. rokoch (v stopách starsích stykpv sliezsko-slovensk^ch) a ktoré sa na mape neskorej európskej gotiky vd'aka geniálnemu maliarovi, sochárovi a rezbárovi V. Stossovi stalo jedn]^ z najdőleáitejsich európskych miest. Okrem vel'kolepych diel, ako je mramorovy náhrobok kráTa Kazi-míra Jagellonského (1492), vytvoril tu v rokoch 1477—1489 najmohutnejsie rezbárske dielo nemeckej neskorej gotiky vőbec, známy mariánsky oltár v kostole P. Márie na hlavnom krakovskom námesti.® Stossov vplyv z Krakova síril sa nielen do Malopol'ska, Sliezska a na severnú Moravu, ale aj na Slovensko. Predovsetk^ do ned'alekého Spisa a Sarisa. Svedcia o tom pamiatky v Spisskej Kapitule, v Sabinove, Bardejove a inde — a mimoriadny umeleck^ zjav Majstra Pavla z Levoce prirodzene patrí aj do tychto súvislosti. Zaujímav^ reliéf so scénou Smrti P. Márie v Kosiciach je jednym z najjuánejsie nájdenych dokladov tejto vlny a svedcí — ako mnohé pamiatky v Sliezsku, Pol'sku a inde — ze práve krakovsky mariánsky oltár najväcsmi zapósobil na súvekych a o nieco mladsích rezbárov. Aj stredoveké banské mestá sa oboznámili so Stossov^m, vtedy modernem umením: ako priklad stací uviesí v;^av Krista na Olivovej hore v nike na juznej vonkajsej stene farského kostola v Banskej Bystrici, v której mohutn^ch a expresívnych postavách mo2no konstatovaf ohlas diela vel'kého nemeckého tvorcu. Umelecké styky medzi Sarisom, Spisom a pril'ahlymi územiami Pol'ska boli napokon dost' bohaté. Pozoruhodne ich ilustruje napriklad postává maliara Theofila Stanczla, ktor;^ podl'a vsetkého pochádzal z Bardejova, pösobil v róznych slovenskych mestách, aj v Levoci, ale na konci tridsiatych rokov u2 pracoval v Pol'sku. l^alej by bolo mozno uviesí známeho Jakuba zo Sandca, s menőm ktorého sa spája aj hlavny oltár v Bardejove, dalo by sa opaf upozornif napriklad na reliéf sv. Anny Samotretej v diecéz-nom múzeu v Tarnowe, ktor^ nepochybne je importom zo severného Slovenska, a pcdobne. Vzájom-nymi umeleck^mi vzt'ahmi sa nedávno vo vel'mi podnemej práci zapodieval krakovsky historik umenia Juliusz Ross.'