Mlyn Brezovica [antikvár]

Orava patrí medzi regióny Slovenska, ktoré sú neobycajne bohaté na prírodné krásy, kultúrne a historické pamiatky, ale aj na památníky socialistic ke j vystavby.Jaj územie ohranicujú známe slovenské horstvá a chrbty vrchovín. Na severe sú to Slovenské Beskydy, na juhu ZápadnéTatry a Chocské vrchy a na juhozápade malebny masív Malej Fatry.Zachované prírodné prostredie Oravy vy-tvára dobré predpoklady pre rözne formy turistiky a cestovného ruchu. Centrami sú najmá Dolny Kubín a okolie, oblast Orav-skej vodnej nádrze a cast Západnych Tatier Roháce. S bohatou minulostou tohto kraja sa mozno zoznámit v jednotlivych expozíciách Oravského múzea a Oravskej galéria, ktoré sú umiestené v najvyznam-nejsích kultúrnych pamiatkach. Je to pre-dovsetkym Oravsky hrad, ktory je dokiadom vyvoja fortifikacnych stavieb na Slo-vensku, hospodárskeho zívota v minulostí, ale aj vyvoja ochrany pamiatok u nás.K najstarsím architektonickym pamiat-kam patrí dreveny kostol v Zábrezi, dnes umiesteny v Múzeu oravskej dediny a dreveny kostol vTvrdosíne. Obidva pochádza-jú z konca 15. a zaciatku 16. storocia. Z obdobia renesancie sa zachovali kastiele V Hornej Lehote, Mokradi a Vysnom Kubí-ne. Barokové stavby predstavuje kostol na Slanickom ostrove umenfa a budova zup-ného domu v Dolnom Kubíne.Najpocetnejsiu skupinu kultúrnych pamiatok tvoria unikátne stavby Tudovej ar-chitektúry, ktoré sú chránené na mieste vzniku a v Múzeu oravskej dedinyVZuberci.Orava, i ked' v minulosti veími chudobná, dala Slovensku vynikajúceosobnosti. Spo-menme aspon P. O. Hviezdoslava, A. Berno-láka, M. Kukucína, J. Matúsku, L. N. Jége-ho, M. Urbana, M. Figuli, P. M. Bohúna a mnohych d'alsích, ktorí sa zaslúzili o pozdvihnutie slovenského národného zivota.Roku 1954 bolo sprístupnené Hviezdos-lavovo múzeum v Dolnom Kubíne, roku 1960 rodny dom Martina Kukucína v Jase-novej a roku 1979 expozícia Hviezdoslavo-vej Hájnikovej zeny v hájovni pod Babou horou.Bohatú históriu má aj obec Brezovica,Vchotári ktorej sa nachádza rekreacné zariadenie Oravského podniku vyroby a sluzieb v Dolnom Kubíne.Obec vznikia pocas kolonizácie na valas-kom práve, ktorú v druhej polovici 16. a na zaciatku 17. storocia podporovali vtedajsí majitelia Oravy Thurzovci, v snahe maximáine hospodársky vyuzit tentó región.Roku 1580 dostal soltys Alexander Vala-sek a desat d'alsích sedliakov súhias na vykicovanie hustych lesov vo vymedze-nom priestore a na postavenie osady, ktorá nesie od zaciatku názov Brezovica (podía brezy). Uz v zakiadacej listine bolo soltyso-vi udelené aj právo zalozit si mlyn. Prví obyvatelia boli oslobodení na 12 rokov od