Nase hrady a kastiele [antikvár]

ÚVODOM Slovensko je nielen krajinou prírodnjch krás, peknych miest a dedin ukrytfch v lone kór, novjich továrni a domov, ale aj krajinou pohnutej a zaujimavej historie, v ktorej sú nielen vládcovia a ma-jitelia, Slachtici a kupci, meüania a roCnici, ale predovsetkjm pracovitjp íud, ktorjy vytvoril svojim umom a rukami mnoho hmotnj>ch a duchovnj/ch hodnót. História a prirodrw krásy sa spájajú na Slovensku vjednom v^znamnom vjtvore naiej kultárnej histórie — v stavebn^ch pamiatkach, z ktor^ch vynikajú svojou malehnou polohou hrady, rozloiené najma v hornatej casti Slovenska. K hradom neskőr pribúdajú, ako v^znamné sidla Slachty a zemepánov, najprv opevnené, neskór u? vylucne obytné cite otvorené kastiele, ktoré sa odlUujú velmi u^azne od hradov svojou polohou i typom stavby. V oboch t^chto stavebnjch druhoch sa zachovalo vela historickych dokladov naSej kultúrnej histórie a oba vytvoril poddanskou prácou náJS tud. Boli sidlami vládnúcich pánov, a preto V povestiach, ktor;^i lud opriadol tieto nepristupné stavby, je vela vybájeného,je v nich vela nádeje ludu V spravodlivosi, ktorá raz musí prisi, mnoho sklonu ludov^ch rozprávacov k dejovjm námetom, rozprávkam — a v mnoh^ch m6le odhalit historické jadro iba odbornik. Hrady boli viak predovíetk^ stavbami, ktoré mali zarucii bezpeínosi krajiny po tatárskom vpáde. Slúiili nielen svojim majitelom (panovnikovi i ilachte), de niekedy aj lúpetnjm rytierom, ktori ohrozovali a drancovali okolie. Víasepobytu husitskjch vojsk na Slovensku boli mnohésídlom Z MINULOSTI HRADOV A KASTIEEOV Medzi najstarSie stavby na na§om území, ktoré sa dodnes viae alebo menej zachovali, patria predovsetkym hrady. Niektoré z nich majú miestne pomenovanie zámok, na-priklad Zvolensky zámok, Oravsky zámok a pod. Od cias ich vzniku — najmä tych najstarsích — preslo uz viae storoci. Medzitym sa hrady casto prestavovali, dopínali, pustosih vojnami i poziarmi a znovu obnovovali, aby väcäina z nich nakoniec spustla a ostala v rozvalinách a zrúcaninách. Na Slovensku sa nezachoval bez zmien ani jeden hrad, a preto si musíme ich pravdepodobny vyzor v minulyeh storociaeh rekonstruovaí podl'a stavebného rozboru, historiekych správ a aj podía zachovanych starych rytín alebo nákresov. Preto sa v texte tejto publikácie tak casto vyskytuje slovo „prestavba", vyraz „hrad prestavali" atd. V jednothvyeh storociaeh sa aj na hradoch uplatnovali slohové zvyklosti tak ako na ostatnych stavbách. No práve na hradoch sa slohovych znakov z najstaráích období naáej architektúry zachovalo najviac (ak nerátame cirkevnú architektúru), lebo domy sa v mestách e§te castejsie prestavovali, rúcali, znovu stavali, zanikali. Preto spomenieme celkom strucne, ako vyzerala väcäina hradov v case ich najcastejäieho vzniku (od polovice 13. storocia) az po ich najväc§i rozvoj (do konca 15. storocia). Hrady sa na Slovensku zacali stavaí ako kamenné pevnosti najmä po tatárskom