Od Krivána Kjavorine [antikvár]

Slovensko nie je veiké a predsa sa vyznacuje takou rozmanitost'ou a mnohorakost'ou prírodnych krás aká nemá vo svete obdoby. Symbolom tychto krás, najcastejsím ich zvyraznením boli a sú, bezpochyby zaslúzene, Vysoké Tatry. Nie div, ze v myslení násho ludu sa stali Tatry národnym symbolom. V období národného obrodenia — a najmá v stúrovskych casoch — mala táto symbolika znacnú váhu a silu, bola vzpruhou, obrannym stítom, ale aj ideovou zbranou v zápase o národnú existenciu a rozvoj slovenského etnika. Slovákom boli hory a hlboké lesy vzdy zvlást' blízke. Preto sa v nich tak rychlo rozrástlo partizánske hnutie. Partizánsky oddiel Vysoké Tatry zostal v rokoch 1944—45 v trvalom operacnom pásme tatranskej oblasti a neustále napádal nepriatel'ské vojenské jednotky a pósobil im znacné straty. Pravda, Tatry sú prírodnym skvostom aj pre cudzieho návstevníka, ktorého nespája s nimi spomenuté historické a vlastenecké puto. Kazdého nadchne mohutnost' a divá rozorvanost' konciarov, zráznost' stien, splef hrebenov a dolín, zrkadlenie plies, neskrotnost' huciacich bystrin a penivych vodopádov, a vzápátí tisiny takmer nepriestupnych pralesov. Vsetky tie zákutia ozivujú svojrázne druhy rastlin a zivocíchov. To vsetko robí z Tatier skutocny prirodny skvost.