Okres Lucenec [antikvár]

Historickym strediskom Novohradu a prirodzenym geo-grafickym centrom juznej casti Stredoslovenského kra-ja je Lucenec — sídlo okresu, ktorého rozloha meria 1325 km^ a ktory má 94 654 obyvaterov. Prevaznú cas( tvoria Slovóci a v juznych obciach okresu zije 24% obcanov mad'arskej nórodnosti. Okres susedí na vychode s Rimavskosobotskym, na juhozápade a západe s Vel'kokrtísskym, na severe a severozápode so Zvolenskym a Banskobystrickym okresom. Juznú cast' tvorí státno hranico s Madarskou fudovou republikou. Vacsinc okresu, najmö jeho severná oblasf je hor-nctá. Vrchy sú súcastou Slovenského rudohoria. Vys-kové rozdiely sa pohybujú od 170 az po 1111 m nad morom. Roviny tvorí Lucenská kotlina, ktorá sa roz-prestiera v strednej casti okresu, a údolia rlek. Úze-mím okresu pretekajú Ipel', Rimavica a potoky Tuhár-sky, Krivónsky, Suchó a d'alsie. Stojaté umelé vodné plochy sú V Lucenci, Tomásovciach, Ruzinej, Mytnej, Uhorskom a Vel'kych Dravciach. Okolie Lucenca, ¦ V ktorom je zaznamenanych najviac slnecnych letnych dní V roku, je vhodné na kúpanie a letnú rekreáciu. Rastlinstvo je rozmanité. Ihlicnaté i listnaté lesy za-berajú 27 °/o celkovej plochy okresu a vzhi'adom na dostatok divej zveri a vtáctva sú prífazlivé najmii pre pol'ovni'kov. Lesy sú bohaté na huby, lesné plody a liecivé rastlinstvo. Z hl'adiska pol'nohospodárstva je okres zatrledeny do kukuricno-repórskej, zemiakórskej a podhorskej oblasti. Viac ako "!5 pődy obhospodaru-je sociolisticky sektor. Archeologické nólezy z miadsej doby kamennej, do-by bronzovej a obdobla st'ahovania národov v blízkos- ti Lucenca, Breznicky, Prse, Ábelovej, Halice a FiTako-va svedcla o osídlení územia okresu uz praclovekom. O jestvovonr miest Lucenec, Firakovo, Poltár I niekto-rych d'olsích obc! hovoria záznamy z XIII. storocia. V roku 1241 bolo územie okresu postihnuté vpádom Tatórov. Vyznamnú úlohu zohral Lucenec a jeho okolie pocas husitského revolucného hnutla. Vojvodca Jón Jiskra z Brandysa sídlll na blízkom Halicskom zámku. Známu „Bitku pri Lucenci" z roku 1451 zvecnll vel'ky cesky románopisec Alois Jirásek v trllógü „Bratstvo". V polovici XV. storocia pósobili na tomto území „bratrícke vojská" ako radikálne revolucné krídlo husitského hnutia. Bratríci tu zalozili 1 niektoré sídllskó, o com svedcla aj ich pomenovanla, ako Praha, Ceské Brezovo a pod. V druhej polovici XVI. storocia (1553—1570) po do-bytí hradov Fil'akovo, Halic a Divín sa celé územie dostalo pod nadvládu Turkov, ktorá trvala 40 rokov. XVII. a XVIII. storocie je charakterlzované stavov-skymi bojmi a protifeudálnymi povstaniami. V roku 1622 bol Lucenec vypáleny. V priebehu protihabsbur-skych povstaní F. Rákócziho II. v rokoch 1703—1709 sa obyvatefstvo zapojilo do boja proti zemepánom. V dősledku (azkych zivotnych podmienok sú za-ciatky XX. storocia poznamenané hromadnym vysía-hovalectvom do vsetkych státov Európy, ale najmö do zámoria. Vel'ké útrapy priniesla obyvatel'stvu okresu prvá sve-tovó vojna, v ktorej na rőznych frontoch pad-lo' priblizne 1500 muzov z miest a obcí okresu. V júni 1919 sa okres stol súcast'ou Slovenskej republiky rád.