Piestany [antikvár]

PIESÍANYStefan kuboSaluberrimae Pistinienses thermae zdraviu veFmi prospesné piesianské kúpele. Tento nápis na priecelí Kolonádového mosta vtta kaídého pred vstupom na KúpeFny o'strov. Je to názov oslavnej básne Adama Trajana, prvého hymnika piesfanskych kúpeFov.Muí lámajúci barlú na kolene je symbolom Piesilan a ich chyrnym erbom, hoci im ho neudelil nijaky panovník. PodFa tohto erbu ich dobre poznajú nielen v susednych krajinách Madarsku, Rakúsku, Nemeckej demokratickej republike, Sovietskom svaze, ale i vo vzdialenych Spojenych státoch americkych, v Indii, Pakistane a v dalekych krajinách Afriky a Ázie.Kaíd^ návstevník mesta, kaídy kúpeFny hosf i mnohf záujemcovia o piestianské kúpele v zahra-niL( radi sa oboznámia so strucnou históriou mesta a jeho kúpeFov, s ich súcasnym stavom a radi sa dozvedia o ich dalsom rozvoji. Vsetci radi privítajú túto obrazovú publikáciu o svetoznámych kúpeFoch, ktoré uí nejednému pomohli nadobudnúÉ stratené zdravie, svieiosí, silu a radosi zo zivota.Pomenovanie Piest'an je odvodené od slova piesok azda preto, ze sa tu od nepamati Fudla kúpavali v piesocnatych jamách pri brehoch Váhu a vysoko si ceníli ich liecivy úcinok. Názov poukazuje tym aj na Ich slovansky pővod.Piesiany boli kedysi poddanskou osadou. Prvú zmienku o nich mámé v listine zoborského opátstva z roku 1113, v ktorej uhorsky kráF Koloman urcil hranice tohto opátstva a osada Piesiany (Pescan) sa v nej spomlna ako jeho majetok.Medzi majiteFmi Piesían sa vystrledal cely rad feudálov a kapitalistov. Od srachtického rodu Hunt-Pázmány, Matúsa Cáka-Trencianskeho, uhorského kráFa Karola Róberta, jeho nástupcu Ludovita VeFkého (I.), grófa Mikulása z Ujlaku, Michala Ocskaya, král'a Ludovíta II., grófa Alexeja Thurzu, grófa Imricha Bercsényiho, grófa Jozefa Erdődyho aí po nájomcu Alexandra Wintera.Sú viaceré povesti o objavení chyrnych pramenov, ale bez historického podlozenia. PodFa jednej pramene objavil páv. Nemohol choditi. Vysedával na brehu Váhu a v miestach, kde z vody vystu-povall biele pary, tam sa kúpal a bahnil. Ludia ho dlhsie pozorovali a zbadali, íe po case chodil lepsie. Zistili tiez, íe voda, v ktorej sa páv kúpé, je teplá, ba ai horúca. Okúpali sa v nej aj oni a pocitili jej úclnky. Tak poznali liecivosí termálneho pramena a tak sa páv stal piestianskym ibisom.7