Bővebb ismertető
Na konci 19. storočia sa objavil nový spôsob odovzdáva-nia správ a pozdravov: začali sa posielať pohľadnice. f$t Poštovné bolo pomerne nízke a prijateľné, železnica » a paroplavba poskytovali nebývalé možnosti cestovania. Turisti sa radi chválili svojimi cestami: príbuzným, známym a priateľom posielali obrázky — pohľadnice, ktoré si adresáti často odkladali na celý život.
Podnikaví jednotlivci veľmi rýchlo pochopili, kde sú zdroje bohatstva. Jedným z takýchto zdrojov bolo aj vydávanie pohľadníc. Bola to živnosť náročná i vyčerpávajúca, ale mohla viesť k úspechu a prinášať peniaze. Vydavatelia pohľadníc sa priam predbiehali v nápadoch. Pohľadnice museli byť aktuálne, príťažlivé, museli zodpovedať móde a požiadavkám odosielateľa i adresáta. Pohľadnice sa vydávali aj pre podnikateľov v malých a málo známych lokalitách, kde by sa dnes zákazník márne usiloval získať čo i len jednu pohľadnicu s motívom niektorého objektu či verejného priestranstva.
Prešporok - kedysi slobodné kráľovské a korunovačné mesto uhorských kráľov - bol na konci 19. storočia pomerne malým provinčným mestečkom. Blízkosť Viedne a výhodná poloha na Dunaji však ešte stále znamenali pre jeho obyvateľov veľa výhod. Hoci hlavným mestom kráľovstva bol už sto rokov Budín, neskôr Budapešť, udržal si Prešporok aj po roku 1848 významné postavenie. Nezanedbateľným stimulom života v meste bolo železničné spojenie so stredoeurópskymi metropolami. Železničná doprava umožňovala prísun surovín a odvoz výrobkov tunajších tovární. Mesto bolo až do konca 19. storočia najväčším priemyselným centrom uhorského kráľovstva.