Slovenské Crpáky [antikvár]

„KTOKOEVEK PRÍDE NA SALAS, DO-stane hez pytania dva hpáky zinace, aby sfastie neodniesol. Kazdého cudzincaprijmúpriatel'sky,ponúk-nu ho syrom a zinacou z jemne vyrezávanych nádob Z hrabového dreva, z tzv. cerpqkov. TAKTO A PODOBNE SPOMÍNAJÚ NA POHOSTINSTVO a srdecnosl! slovenskych bacov cestovatelia z prvej polovice 19. storocia A. Sydow, J. Caplovic, V. Dusán a mnohí iní. Aj ich upútali, ako sami hovoria, zaujímavé, pekné, asi pollitrové drevené nádobky s vyrezávanym uchom. A nie div, ved' v ich prostej kráse sa i dnes pokochá kazdé oko, ktoré vie ocenif prácu l'udskych rúk, nielen oko cudzinca. Na slovenskych crpákoch sa plne prejavuje umelecké cítenie, vysoká tvorivá invencia i remeselná zrucnosí nasich pastierov oviec. Hoci rozlicné drevené nádoby na pitié sú, prirodzene, l'udstvu známe uz oddávna, crpáky spojené so salasom, kde sa pouzívali, ba aj pouzívajú na pitié mlieka a zincice, majú na nasom území svoj vlastny specificky charakter, ktory si vo vel'kej miere zachovali az do dnesnych cias. Touto malou a vobec nie vycerpávajúcou knizockoullchceme citatel'a blizsie oboznámit' s róznorodost'ou slovenskych crpákov, s rozsírením jednotlivych typov, druhov a variantov, s vyvinom dekoru, ktory je podmieneny nielen prírodnymi a pracovnymi podmienkami, ale i duchovnou kultúrou a zvykmi. Predovsetkym vsak chceme priblízit' citatel'ovi vytvarnú hodnotu tychto malyeh drevenych nádob, ktoré sa nám vzdy vynoria pred ocami pri spomienke na salas, ovce a zin-cicu. Skőr vsak, ako sa venujeme vylucne crpákom, pozrime sa trochu blizsie na zivot a prácu ich tvorcov.