Slovensky Raj [antikvár]

„PRECO RAJ, KED JE TO PEKLO?" pocul som svojho casu vzdychnút jedného utrápeného turistu. A predsa raj. Ale rajom je raj iba pre tych, co vidia, pocujú, cítia jeho krásy, iba pre tych, co sú na jeho krásu pripravení. Nás raj, nás „Slovensky raj" je skutocnym rajom len pre zdatnych. Zdatnych telom, ale najmá dusou. 0 to viac rozumiem prírode, o co lepsie póznám seba, svoje schopnosti, svoje moznosti; ale aj o to lepsie póznám seba, o co lepsie rozumiem prírode. A o tento vztah, o túto dialektiku ide pri vychove cioveka prírodou, ale aj pri zvel'ad'ovani a zosl'achtovaní prírody ciovekom. „Slovensky raj" akoby sa so vznikom Ceskoslovenskej republiky prebudil zo zakliatia. S tichym zamyslenim ocakávame sedemdesiate vyrocie vzhiku pomenovania tohto zatajené-ho kúta nasej vlasti „Slovenskym rajom". S chápajúcim vzrusenim vzívame sa do situácie jeho objavitel'ov, ktori niekedy koncom 19. storocia v tomto nesprístupnenom magickom kraji po prvy raz zastali pred jeho vodopádmi, úzl'abinami, roklinami a priepastami. S objavitel'skoü vásnou púsfame sa s nimi po cestách-necestách, popri zurciacich potokoch, postupujeme s nimi proti ich toku po skalách, bralách, mokrych vyvratoch a brvnách, aby sme sa dostali k ich pramenom na Klástorisku alebo na glackych lúkach, ktoré nás vzdy odmenili za námahu po prítmí tajupinych tiesnav jasom zelene, príhovorom nespocetnych kvetov, vőní, aké vie poskytnúf len vápencovy kraj piny jaskyh, jaskyniek a skalnych dier, a napokon neopísatel'nostou oblohy, ktorá nás obdarúva akordmi farieb od takmer ciernej sede az po rozjasanú modrú. Co vsetko bolo a co vsetko sa stalo, co vselico sa prihodilo v tomto krásnom kraji v casoch dávnominulych? 0 com vsetkom by vedela vyprávaf stará Glacká cesta? Ako to vyzeralo v casoch, ked' tade cválal vel'komoravsky vodca bojovníkov, ktorého hrob nedávno vykopali na Cingove? Kol'ko ich tu lezi nepochovanych? A co tie neprebádané hradiská na Cingove? Jedno v lese na pravom brehu a druhé na l'avom pri hoteli Flóra. Cely Spis je este neprebádany, najmá jeho predkolonistické obdobie, o ktorom sa len pár rokov vie, ze bolo súcastou Vel'kej Moravy, lebo táto risa na základe nedávno vykopanych základov chrámu siahala d'aleko na vychod, az za Michalovce. Pohnutá minulost Klástoriska nás presviedca 0 útrapách, ktoré v jednotlivych historickych epochách prezival a zdolával nás l'ud. Haldy strusky a zabudnuté mase svedcia o stredovekej baníckej minulosti a svetoznámom zvonolejárstve. A co lesy? Vzdy ma obzviásf dojímal kriz vychodného rítu v hornom toku Bieleho potoka smerom na Klauzu. Zakarpatskym drevorubacom tam zabilo kamaráta. Spomínam si na Zakarpatskych Ukrajincov, ktorí tu rúbali lesy a podvecer, ked' vypustili vodu z nádrze a hladina sa zdvihia aj o cely meter, jednym tahom prebehii tie dlhé kilometre az po Smiziansku Masu a svojimi spiciakmi-capinami sfahovali brvná z brehov do vody a pomáhali im plávat dolu prűdöm kalnou vodou. Doliny okolo Hornádu sa oz^ali ich zvlástnym, jemnym krikom, povelmi a povzbudzovaním.