Socialistické Slovensko v obrazoch [antikvár]

Clovek má mnohych priatel'ov, ale iba jednu vlasi. Skutocny clovek, dobry clovek, nemőze zií bez nej. V d'alekej budúcnosti mozno sa raz stretnú obyva-telia nasej planéty s príslusníkmi inej, mimozemskej civilizácie. Kedze vesmir sa riadi rovnakymi che-micko-fyzikálnymi zákonmi, nie je vylúcené, ze kdesi V nepredstavitelnych dialkach vznikli podmienky pre zivot podobné nasim. Ak este väcsmi napneme krídla fantázie, pred-stavíme si, ako nasich potomkov navstívili hostia zo vzdialeného súhvezdia, zivení mliekom tej istej Mliecnej dráhy. Tu na Zemi bude uz trvaly raier, vojny dávno zabudnuté, vsestranny blahobyt zalo-zeny na vysokoautomatizovanej vyrobe a národy zliate do rodiny harmonického, kultúrneho clove-censtva. Nasu planétu, ktorú uz starí Gréci nazyvali Gaia, bude obyvat jeden národ — Pozemstania, cize Gaiovia. To vsetko nie je vylúcené, ak. . . Ak napríklad sily reakcie a slepoty nevzenú l'udstvo do strasnej termonukleárnej záhuby. Zijeme epochu úpadku kapitalizmu a rozpadu imperialistickej nadvlády, epochu revolúcií a oslobodzovania národov, epochu nástupu a napredovania socializmu, ktory coraz vyraznejsie ovplyvnuje vyvin l'udstva k pokroku. Vystavba socializmu nie je iba najväcsou slávou násho búrlivého storocia, ale celého skutocného novoveku l'udstva. O torn, éo dokáze socializmus, zjednocujúci l'udí slobodnej práce, hovorí aj táto kniha. O tora, ako sa meni tvár nevel'kej krajiny, zúrodnovanej nesmr-telnymi myslienkami socializmu. Keby nás navstívili vesmírni hostia, boli by oca-rení nasou planétou, aj ked za jagotom hviezd akiste sa skryva krása pre nás neslychaná a nepoznaná. Nasa Zem má nepreberné mnozstvo krás. Má oce-ány, z ktorych sa dvíhajú na póloch biele l'adovce, okolo rovníka zelené ostrovy vccného leta, má di-voké lesy, vysokánske bralá, má sumivé hájé briez, olív, paliem, má státisíce riek a z nich kazdá iná, má kvety fantastickych tvarov a farieb, bohatú rísu tvorstva na suchu i vo vode. Na zemeguli je naozaj vela, vel'a peknych miest. Eudstvo na svojej dote-rajsej ceste dokázalo postavif pyramídy, katedrály, mrakodrapy, obrovské mosty i kozmodrómy. Svet je nádherny, svet je mnohotvárny, ale kazdy v nom mámé iba jedinú vlast. Budúcnosí uz dnes tvorlme pre mier, pre sfastie a pre lásku medzi l'udmi. No dnesny svet je este taky, aky je. Roz- deleny na rasy, národy, státy. Rozdeleny triedne a rozdeleny hranicnymi kamenmi. Budúca bez-triedna spoloénost je nasou túzbou, bude Hvotom novych pokolení. V dnesnom rozdelenom svete máme svoju národ-nosí a státnu príslusnosí. Socializmus, ktory nastu-puje pe kapitalizme ozobracujúcom proletárov aj o vlasf, oslobodzuje národy a otvára im plné moz-nosti skutocného prebudenia ich génia. My, obcania Ceskoslovenska, sme právom hrdí, ze sme obyva-telmi krajiny, kde sloboda, l'udskosí a blahobyt sa iba neproklamujú, ale kazdodeime uplatnujú a prehlbujú. Domovina, nasa vlasí je socialistická, a v tom je nasa najvácsia hrdosf. Ona je teda skutocne nasa, sme jedinymi vlastnikmi jej pódy, jej bohatstiev. Sme tvorcami jej novodobej historie. Nikto ne-vládne nám, obyiíajnym lud'om práce, vládnemc sarai sebe. Ceskoslovensko zacalo stvrté desaírocie socialistickej vystavby a uz predbehlo celé desiatky krajín — vo vyrobe, v zivotnej úrovni i v kultúre. Nase automobily a motocykle, zeriavy, sústruhy, rádiá a televízory, obuv, pivo a nábytok poznajú d'aleko za hranicami. Rovnako nase knihy, obrazy, filmy alebo nasich sportovcov. Ano, sociahstické Ceskoslovensko patrí raedzi naj-vyspelejsie krajiny sveta. Nasa domovina má tol'ko krásy ako málo krajín na svete. V zime nám zo severu poslú snehu a v lete spoza Stredozemného mora stedrého slnka. Teplá jar V rozkvitnutych sadoch a teplá jesen v dúhovych lesoch vzrusujú nielen milencov a maliarov, ale srdcia mnohych z nás napinajú nehou a láskou k rodnej zemi. Nielen v tejto vecnej premene farieb je caro násho domova. Krása nasej otciny je mnohoraká v prírodc, ale aj v tom, ako ju po stárocia zusl'achtoval clovek. Nemozno bez dojatia stáÉ pod tatranskymi stítmi a nemozno bez dojatia stáÉ pod Hradcanmi, na Sta-romestskora námestí alebo na devínskej skale. Nasa krajina má svoju vel'kú históriu, z ktorej najväcsmi vycnievajú zástavy husitské a odusevnujú nás ozveny partizánskych piesní zo slovenskych hór. Nech sa vydás v ktorejkolvek chvíli v ktorú-kol'vek stranu, vsade narazís na krásu, ktorá ía celého objíme. Budes v zajatí sumu Sumavy, v zrkadlách juhoceskych rybnlkov, budes opojeny vonou ovocia na sútoku Vltavy a Labe, strhne ta mocny rytmus ocel'ovej Ostravy, slzy vzenie do ocú poézia juho-