Bővebb ismertető
Na juznom okraji malebného Spisa, v blízkosti Slovenského raja, tecie Hornád, ktory sa od Hrabusíc prediera úzkym, asi 8 km dlhym skal-nym prielomom. Jeho prítoky hrmiace horské bystriny, perliace sa V kaskádach vodopádov sa miestami strácajú v podzemnych riecis-tiach, miestami zasa zjavujú na povrchu ako vyvieracky. Po preko-naní najvácsích prekázok v skalnych útesoch Prielomu vyúsÉuje Hornád do sirokej kotliny, obklopenej na severe vybezkami Levoc-skych vrchov, na juhu Spissko-gemerskym rudohorím. V tejto casti je uz rieka pokojná a na d'alsej ceste vytvára pocetné zákruty, miestami maié pereje. Voda hnaná odstredivou silou postupne vyhlbuje nővé korytá a coraz viac sa zaliryza do sprasovych brehov . . .Kedysi dávno vytvorili tieto vody terasu, na ktorej dnes lezíSPISSKÁ NOVÁ VES,mesto s bohátou a zaujímavou históriou a dynamickou súcasnost'ou.Na vznik mesta, ale aj na jelio d'alsí vyvoj priaznivo pósobilo to, ze vzniklo pri vyznamnych diarkovych cestách, ktoré v minulosti spájali Uhorsko s Krakovom a samotné mesto s baníckou Roznavou, bohatym Presovom a Kosicami.Spisská Nová Ves patrí medzi tie mestá nasej vlasti, ktorych vznik nepredchádza ani povest', ani zakladajúce privilégium. Jej pővodny názov Villa Nova, pod ktorym sa Spisská Nová Ves prvy raz spomína roku 1268 prezrádza, ze vznikla pri starej osade. Najnovsie archeolo-gické vyskumy totiz potvrdzujú, ze v tejto oblasti bolo vyspelé slovan-ské osídlenie uz koncom 8. a zaciatkom 9. storocia.Spisská Nová Ves bola póvodne pol'nohospodárskou osadou. Kedze v jej okolí sa oddávna t'azili nerastné suroviny, stáva sa v 14. storocí baníckym a hutníckym strediskom. Mesto teda vyrástlo z podzemného bohatstva. Zaciatok t'azby spadá do roku 1312, ked' uhorsky kráf Karol Róbert daroval Stefanovi, synovi slachtica Eliása, za zásluhy o rozvoj baní, ako aj za vojenské zásluhy stvrtinu zo spisskonovoveskej urbury, t. j. jednu styridsiatinu rudnej produkcie.Vel'ké nerastné bohatstvo mesta a jeho blízkeho okolia (fazia sa tu, resp. íazili zelezné a medené rudy, olovo, zinok, nikel, kobalt, antimon, ortut' a ako vedFajsie produkty zlato a striebro; z nerudnych surovín pyrit, bars't, magnezit, mastenec a sadrovec) malo priaznivy vplyv nielen na jeho hospodársky rast, ale aj na vytvorenie mestskej správy. Aj privilegiálna listina z roku 1312 naznacuje, ze uz koncom 13. storocia bola v Spisskej Novej Vsi konsdtuovaná mestská správa. Ved'