Tatransky Národny Park [antikvár]

Materiáiny svet, ktory nás obklopuje a ktory je v ustavií-nom pohybe, premene a vyvoji, nazyvame priroda. V zmysle omnoho uiäom chápeme pod pojmom priroda len organick)? a anorganicky svet okolo nás. Napokon, populárné povedané, ak hovorime o prirode, predstavujeme sl predovsetkym oko-llté lesy, hory, jazerá, rieky, rovlny s ich ilvotom, kvetml i zverou A o tejto prirode hovorime najíastejsie v súvls-lostl s prózdninami, dovolenkou, rekreacn)?mi, sportov!>mi alebo lleíebn)íml záujmami. Táto priroda zamestnáva naSu mysef najmä vtedy, ked sa pripravujeme poznávaí ju ako tu-rlstl, Sportovcl, rekreanti, íl mllovnici prírody. Turistika alebo rekreáció dnes u2 u nás nie sú kratochvll'ou ubljajűcou nudu meltlackych snobov; stall sa prostrledkom zasiúieného odpoílnku pracujúcich más, prostrledkom pozná-vonla prírody a krajiny. V nasom ponatl turlstika vSak nie je len prostrledkom poznávania vlastnej krajiny, 51 cudzich kra-jov. Je to ohromnj? vydobytoksociálnych premien nasej spoloí-nosti, pretoie umoinuje státisicom pracujúcich kaüdoroíne zdokonafovaí telesnú kultúru. Fyzické a morálne zdravle ílo-veka je totií naSIm najcennejSIm bohatstvom a nase socialistické zriadenie vSemoíne podporuje väetky prostriedky jeho upevnovanla. Turlstika komblnovaná rozlicnymi druhmi Iportov a rekreaín]^ch podujatl je teda jeden z prostriedkov komunistickej vjíchovy más. Ved napokon ten, kto pozná svoju krajinu, zákutla a najkrajSie íasti prírody, móie ju naozaj mllovat, mőíe naozaj ío najlepSie pracova? pre jej zvefadenie a rozvoj. Ak hovorime o krásach a bohatstve darov prírody, je Slovensko prekrásna krajlna. Naäe horstvá, doliny, rleky, lesy — to je bohatstvo, ktoré sme v minulosti nevedeli dostatocne ocenií. Mnohl cudzlnci, ktorí pochodlll ilry svet, tvrdlli (o nielen zo zdvorilostl), ie prirodné krásy Slovenska níeleníe sa vyrovnajú, ale aj prevyíujú krásy prírody mnoh)?ch, tradicne vyzdvihovanjích krajin. Neíudo preto, JEe Slovensko sa stáva strediskom nebyvalého záujmu turistického sveta u nás I zo zahranlíla. Tento záujem sa sústreduje predovsetkym na naSe horstvá a dollny. NIe div. Rovlny, pri vSetkej Ich osobltnej kráse, turisti nevyhfadávajú. Tu ?a nanajvj^i upúta strom, stromoradle, rleka, ale aj tie v dlaíke spl^vajú a strdcajú sa. VSetko tu prichodi akosi rovnaké a známe. V horách, tam je to Inak. Nájdes tam vidy nleío nové, nepoznané, prekvapivé. A ílovek tu preveruje sám seba, vyniká, pretoíe móie obja-vovaÉ, poznávai, zdolávaí prekáíky, upevnovaí odvahu a smelos? doslahnu? clef. Symbolom horskych krás naíej krajiny, ba Ich vyvrcholenim sú bez sporu Vysoké Tatry. Karpatsky horsk)? oblúk, ktory oboplna Dunajskú kotllnu a tvorI nasu severnú hranicu, postupne od západu mohutnie a na rozhranf Liptova a SpiSa sa neíakane dvIha do íulového masivu naSich jedln)?ch vefhôr. Kedysi ddvno, po vychladnuti povrchu nasej Zeme, v dobé, ktorú moíno rekonkruova? podfa vysledkov vedeckych zá-verov o vznlku Zeme, ked terajílu Európu pokryval nedo-hfodny óceán, vynorill sa — okrem in]?ch pohori Európy — aj Vysoké Tatry.Odvtedy uplynulo asi styri milióny rokov. Dlhé veky trvaio dalíie postupné formovanie tohto horstvá. Pôvodné Tatry boll vySíie, presahovall vyíku 3000 m n. m. Neprestajná hlodavá iinnosí vody pomaly norúíaia povrch a odnáSala staré usadeniny, pozostatky morského dna, ai