Tiszapolgárske Pohrebisko vo Vel'kych Raskovciach [antikvár]

Bezprostredne v súvise s vystavhou tranzitného plynovodu a dal-sej vetvy ropovodu sa na mnohych miestach Vychodoslovenskej níziny uskutocnili i d'alsie zemné melioracné práce. Podobne, ako sledovanie samotnej vystavhy najväcsich diel socializmu u nás, i sledovanie dodatocnych úprav terénu prinieslo v zhernej ohlasti Zeviplínskeho múzea v Michalovciach mnohé nové ohjavy. Do-teraz najvyznamnejsí záchranny vyskum sa realizoval vo VeTkych Raskovciach v Trehisovskom okrese. Tu sa v roku 1974 odkrylo mensie pohrehisko tiszapolgárskej kultúry. Vyskumné práce pó-vodne nadväzovali na systém melioracnych ryh, avsak po zistení, ze hude mozné v úplnosti odkryt celé pohrehisko, preskúmal sa i okolity terén. Lokalita sa nachádza asi 600 m juhozápadne od neolitického sídliska, skúmaného uz v predchádzajúcich rokoch (ohr. 1). Cel-kove sa plosne odkryla piocha rozmeru takmer 1240 m-, na ktorej holo 44 kostrovych hrobov a 1 pohreb zvierata (koza-ovca). Hoci inventár hrobov sa v podstatnych znakoch zhoduje s náplnou analogickych súvekych pohrebísk, jednako sa vyznacuje mnohymi svojráznymi znakmi s lokálnym a prípadne i chronologickym vyznamom. Práce mali spociatku záchranny charakter, ále vdaka pochopeniu vedení stavebnych organizácií uskutocnujúcich melioracné práce, vel'mi skoro bolo mozné postupovat pri odkryvaní hrobovych celkov podl'a noriem, platnych pri systematickych vy-skumoch pohrebísk. Z tohto dóvodu sa tiez dalo na konci vyskumu jednoznacne konstatovat, ze odkryté hroby predstavujú celé pohrehisko. Nekropola vo Vefkych Raskovciach je doteraz prvym v úplnosti odkrytym pohrebiskom tiszapolgárskej skupiny na se-verovychode Karpatskej kotliny. Táto okolnosf v nemalej miere prispela k tomu, ze sa uz onedlho po skoncení prác uverejnil tento matériái.^ Za podstatnú pomoc a rady dakujem doc. dr. M. Novotnej, CSc., z Filozofickej fakulty UK v Bratislave, dr. G. Kupcovi, CSc., z ústavu Dionyza Stúra v Bratislave, dr. C. Ambrozovi, CSc., I. PRIEBEH VÍSKUMU VO VEEKÍCH RASKOVCIACH Vyskum pohrebiska vo Velkych Raskovciach sa realizoval od 5. júna do 9. júla 1974. Ako sme uz spomenuli, lokalita sa nachádza asi 600 m juhozápadne od neolitického sídliska, na ktorom sa v roku 1971—1973 odkryli tri objekty skupiny Raskovce, styri objekty s vypichovanou kera-mikou a dva hroby typu Tiszapolgár—Csoszhalom—Oborín.2 Pri sústav-nom sledovaní rekultivácie pody (melioracnych prác) zistili pracovníci Zemplínskeho múzea v Michalovciach, ze sa v tychto miestach rozpre-stiera kostrové pohrebisko (okraj hrobu 1 sa zachytil v profile ryhy A — oznacenie sa zvolilo v case vyskumu). Podobne sa prislo na hrob 2, ktory bol, zial, prerezany melioracnou ryhou sírky 0,5 m. Az po zachytení d'al-sích celkov hrobu 3 vedla ryhy C, hrobu 4 vedl'a ryhy B, pristúpilo sa k postupnému plosnému odkrytiu vácsej plochy, ktorá sa v súlade s ve-dením melioracnych ryh delí na sektor I (pozdízna piocha medzi ryhami A a B), sektor II (piocha medzi ryhami A a C), sektor III (piocha medzi ryhami B a D), sektor IV (piocha severozápadne od ryhy C). Podía uspo-riadania hrobov sa spociatku v smere juhovychod—severozápad plosne odkryla pozdízna piocha s rozmermi 38x15, resp. 17 m, na ktorej sa zistilo spolu 44 kostrovych hrobov a jeden hrob kozy, resp. ovce (oznacenie na obr. 2 — X). Pri severozápadnej kratsej strane odkrytej plochy sa uz v tejto etape vyskumnych prác pri zisfovaní celkovej velkosti pohrebiska odkryla mensia piocha s rozmermi 5,5x6 m, na ktorej sa uz hroby ne-objavili. V záverecnej fáze vyskumnych prác sa buldozérom odkryli dve ' Celkovy stav bádania o problematike tiszapolgárskej kultúry je do roku 1971 podrobne zhrnuty v spolocnej stúdii dvoch autorov: PAVUK, J. — SiSKA, S.: Neolitické a eneolitické osídlenie Slovenska. Slovenská archeológia, 19, 1971, s. 319 a nasl. - Vysledky záchrannych vyskumov Zemplínskeho múzea v Michalovciach na neo-litickom .sídlisku a pohrebisku objavenych pri vystavbe tranzitného plynovodu na SZ okraji chotára Velkych Raskoviec boli publikované: VIZDAL, J.: Archeologické nálezy na trase tranzitného plynovodu na územi Zemplína. In: Nővé obzory. 15. Kosice 1973, s. 183 a nasl.: VIZDAL, J.: Archeologicky vyskum Zemplínskeho múzea V Michalovciach v rokoch 1971—1972 na trase medzinárodného plynovodu. Múzeum, 18, 1973, s. 116 a nasl.; VIZDAL, J.: Zemplín v mladsej dobé kamennej. Kosice 1973.