Poézia Tatier [antikvár]

PQEZIA TATIERPoéziaTatier ! Co vsetko obsahujú tieto dve slová, co vsetko sa v nich skryva a co sa dá vyjadrif tymito dvoma slovami !Sú v nich skryté ranné nálady, ked' tatranská príroda za ranného svitania prebúdza sa k zivotu prvym nesme-lym pípnutím vtácika v kosodrevine, i chvíle, ked' clovek kráca sám hore svahom, pazit'ou zdobenou skromnymi horskymi kvetmi a potom prejde na zulu, drsnú od lisajníkov, co do krvava zodierajú prsty na rukách pri strmych cestách na vrcholy.Sú v nich skryté nálady, ked' clovek sám sedí v hor-skom sedle ci na vrchole a dusou i pohl'adom sa vpí-ja do blízkeho i d'alekého horského sveta, pocúva sum horskych potokov a lesov v dolinách a závidí orlovi jeho majestátny let,i chvíle venované obdivu krásy vysokohorského kviet-ka a zamysleniu sa nad mnohorakost'ou prejavov hor-skej prírody.Sú v nich skryté nálady, ked' clovek sedí sám pred horskou chatou a má dost' casu a dusevného pokoja, aby sa mohol oddat' pozorovaniu fantastickej nemohry, ktorú predvádza vietor s hmlami, i chvíle, ked' clovek odniekal' z vysokohorského sedla pozoruje farebny západ slnka a vníma zatíchanie prírody, ktoré vol'ky - nevol'ky, preniká do duse cloveka. To vsetko a este ovel'a viae sa dá nazvat' poéziou Ta-tier, poéziou, ktorá sa nemusí písat' ci recitovat', ktorá sa vsak mőze a dá prezívat', a to prezívat' na mieste. Poézia je vsak doménou poétov. Aj ked' som spomí-nané nálady a chvíle prezil, a verím, ze aj mnohí z Vás, co máte tentó súbor v rukách, predsa sa len neviem vy-jadrit' ako básnik. Príroda, a tym aj Tatry, je vecnym a nevycerpatel'nym zriedlom inspirácie básnikov. Mozno odcitovat' národného umelca Ivana Krasku: