Antické Umenie [antikvár]

Űvod Grécke sochy a chrámy sú nám ovela blizsie ako vytvarné diela hociktorej inej epochy. Váeobecná znalosf antického umenia nám vsak súÉasne bráni dostatoőne ocenii jeho vyznam. Nezabúdajme, ze Gréci vlastne objavili vytvarné ponatie Eloveka a pr(-rody a urobili prvé vyznamné kroky v zobrazení ludského tela, v uplatnenf zákonov perspektlvy, V modelovanf farbou a v d'alsích smeroch. Táto kniha sa zaoberá vznikom a v^^vinom gréckeho umenia a rozsírením gréckej tradície. Sleduje veFmi dlhú epochu trvajúcu tritisíc rokov, od 3. tisícrocia pred n. 1. po 4. storocie n. 1. Kazdy úsek tejto epochy má pritom svojbytny ^'yznam. Hoci vsetky obdobia neboli rovnako tvorivé, nás zaujíma predovsetkym vyvin antíckej tradície ako célok — od poíiatkov po neskorti dobu rímsku. Kniha sa koncí stvrtfm storoéím n. 1. nie preto, ze by klasická tradícia bola potom uz mftva, lez preto, ze kresÉanská viera — hoci nadvazovala na pohanské umelecké tradície — vniesla do umenia odlisné ponatie pravdy a krásy. Antícké umenie sa tu hodnotí z Madiska jeho Easo-vého zaradenia v dejinách. Tfm, ze sa objasnuje, kedy a za akych okolností vznikalo, vytvára sa základ pre jeho pochopenie. Dejiny umenia nemu-sia — a pravdepodobne by ani nemali — prechá-dzaí bez povsimnutia okolo úsudkov, ktoré sa vyslo-vujú o umení. Nesmú sa stavai do cesty objektívnym meradlám tychto názorov. Môzu vsak odmietnuí nesprávne kritériá tym, ze zdôraznia rozdielne snahy a ideály jednotlivych období a okolností, za akych umelecké diela vznikli. Grécke umenie vykazuje od 8. storocia na prvy pohlad jasnf, logickf a vonkon-com nevyhnutn-y vyvin k naturalizmu. Mózeme ho jednoducho rozdelií na obdobie prípravy, na obdobie, 2S ked dosiahlo svoj vrchol, a na obdobie úpadku. Vyskytuje sa názor, ze archaická socha nedosahuje 6a hodnotu sochy z 5. storoÉia, lebo presla kratsou 59 vyvojovou etapou. O plastikách velkého Diovho '13 chrámu na Olympii sa vravelo, ze sú nedokonalé, skupinu s Laokoonom povazovali za najváésí sochársky vytvor celého staroveku. Takych názorov sa vyslovilo náozaj vela, prieom sa neprihliadalo na celkovf v^oj antického umenia. Pád antického sveta znamenal stratu vaíSiny vel-kych sochárskych a maliarskych diel, ktoré sa uz nik-dy neobnovia. Bronzy roztavih, malby zniőili a mra-morové sochy vypálili na vápno; veiké stavby sa za-chovali len preto, ze sa mohli vyuzif na nővé prak-tické úöely. Tisíc rokov neskôr sa anück^ím umením in§pirovala renesancia a zaEala ho studovaí. Rene-saníní umelci a spisovatelia sa nazdávali, ze v staroveku boli váetky veci krásne a dokonalé ; v skutoénosti vsak poznali len nepatrny zlomok celku. Bez pred-stavy o gréckom umení mohli len íiastoöne posúdií prednosti — a uz vonkoncom nie pôvodnosi — rím-skych diel, ktoré mali pred ocami. V 18. storoÉí zaéal antické umenie vedecky skúmaf známy archeológ J. J. Winckelmann. V tych éasoch vsak este nepoznal nijaké majstrovské grécke dielo v origináli, nevedel nic o archaickom umení, a preto nemohol urcií chronológiu zachovanych pamiatok. Dnes by sotva niekto súhlasil s Winckelmannovym prepiatym hod-notením prvf ch sôch odkrytych roku 1711 v zasypa-nom meste Herkulaneum, alebo s názorom jeho sú-casníka markíza Venutiho, ze mal'ba Théseus a Mi-notaurus z Pompeji je „najpóvabnejsí vftvor na svete, ovela krajsí ako Raffaelovo dielo". Dnes vie-me, ze mramorové sochy boli iba mechanické kópie gréckych prác a nástenné malby robili remeselníci, ktorí sa inspirovali majstrovsk-Jími dielami zo stari^ch íias. S osemnástym storoÉím nemôzeme súhlasií ani V jeho úprimnom obdive „grécko-rímskej" skoly, lebo od 19. storoÉia nám vykopávky gréckych lokalít poskytli ovefa dokonalejsiu predstavu o rozvoji umenia a architektúry v antickych krajinách. Jed-nako zostáva tento obraz neúplnf. Z tvorby sochárov, ktorfch starovek oceftoval, póznámé dnes dve alebo tri diela a zo slávnych malieb si nemôzeme pozrieí V origináli ani jednu. Viaceré.práce sú známe z rím-skych kópií, avsak kópia nikdy nemôze nahradiÉ originál. Navyse sú celé obdobia umeleckého vyvoja, o ktorfch mámé — a asi aj budeme mai — len nepa-trné svedectvo : napríklad z éias po skaze Pompeji sa zachovalo len velmi málo ukázok dekoratívnej malby. Ustaviíne vsak dochádza k novym objavom, ktoré rozsirujú nase doterajáie vedomosti.