Barok a Rokoko [antikvár]

úvod Renesancia a bárok Obdobie známe ako bárok, zahrnujúce v európskom umení priblizne 17. a 18. storoíie, mozno povazovaf za medzistupen medzi renesanciou a modernym vekom. V urőitom zmysle älo o opatovné nastolenie renesancia. Ked si odmyslíme faktor íasu, mohol by sa nám baroli javií ako d'aläia fáza predchádzajúcebo vyvinu, ako tvorba síce obrodená, no idúca v pre-doälych kofajach, ako druhy závit §pirály. Bárok podobne ako väetky umelecké fázy presiel obvyklym vyvinom: vzostup, vyvrcholenie a üpadok. Príbuznost' s renesanciou väak siaha d'alej. Barokoví aj renesaníní umelci mali pred sebou v podstate rovnaké úlohy a pracovali priblizne pre tych istych objednáva-tefov: pre dvor, aristokraciu a cirkev. I v tejto knihe sa budeme zaoberaí prevazne rovnakymi typmi umelec-kych diel: v architektúra to budú chrámy a paláce; V sochárstve mramorové sochy zivotnej velkosti, urfiené pre oltára, náhrobky, námestia alebo parky; V maliarstve idealizované figurálne kompozície, znázorfiujúca postavy z biblia, antickych dejín a mytológia. Podobne ako v období ranesancie aj v období baroka udávali tón vafké umelecké osobnosti. Öím boli pre ranasanciu Leonardo da Vinci, Michelangelo, Raffaal, Tizian a Dürer, tym boli pre bárok Bernini, Poussin, Rubens, Rambrandt, Valázquaz a Tiapolo. A nielan to — umalci oboch tychto období mali v základnych otázkach rovnaké estetické stanoviská a vracali sa — barokoví éiastoőna prostredníctvom renesancnych — k tomu istému inspiraőnému zdroju: k antike. Antické umanie, v dánom prípade najmä architektúra a sochárstvo starého Rima (nie Grécka), je takmar konätantnym faktorom, pösobiacim na umalacké diala, o ktorych bude raí v tajto kniha. Príbuznosi antiky s barokom je symbolicky vyjadraná V Piranesiho lepta (obr. L. /). A predsa, ked' pozorujame paralelné závity Spirály s opakujúcimi sa stylmi, vidíme, pravdaza, popri podobnostiach aj vyznamné rozdiely. Po prvé, väetko ja akoby ladené vo vyääej tónine, calkovy ráz je kvatnatejäi a pestrajsí, vyrazové prostriadky bohatäie, ja tu viac dekoratívnosti, viac svetla i tiana, zdanlivo manej sebakontroly. Lyrická iistota, príznaíná pre ranasanciu, sa navyskytuja éasto; kda sa vyskytuja striedmosf, pósobí takmar dojmom strohosti. Niakda vidíme aj vedomé úsilia o afaktnosí. Po druhé, pre obdobia baroka ja príznaéná expanzia umania na väetkych frontoch: rozSírila sa jeho zamepisná sféra, rozSírila sa sociálna objednávka, ba rozSírili sa i samy umalacké kategória. Nedá sa povadaÉ, za by sa v nieíom bolo zmanilo fazisko (i ked sa priblizne v polovici obdobia umelacky stradobod Európy prasúva z Rima do Paríza), skór okrajové oblasti nadobúdajú váíSiu dólezitosí. Túto axpanziu umenia mozno pozorova< aj na rozmachu, prípadna obroda národnych umeleckych Skol — vo Francúz-sku, V Spanielsku, v Holandsku, v Angiicku i v stred-nej Európa. VSetky tiato národné §koly prispeli k baroku naporovnatalna vaíSmi naz k ranasancii, V ktorej jednoznaéna pravládalo talianska umenia, hoci bárok ako taky ja takisto talianskaho póvodu. Tento rozmach tvorivosti na sever od Álp bol logickym dósledkom vzrastajúcej váhy národnych §tátov; okrem toho po calé obdobia sa presúvala hospodárska prevaha zo stredozemnych Státov do krajín na pobrazí Atlantiku, konkrétna do Anglicka a Francúzska. Popritom dostal sa bárok prostredníctvom katolíckych misionárov aj za mora, do Latinskaj Amariky a na Daleky vychod; aj osídFovania koiónií v 18. storoií prenieslo anglické architaktonické Styly na vychodné pobrezie Severnaj Amariky. Pokiaf ide o sociálnu objednávku, stradné vrstvy uz hrali aktívnu, hoci nie rozhodujúcu úlohu; iná situácia bola v protastantskom Holandsku, kde nabol oficiálny dvor ani aristokracia, a kde cirkev nepotra-bovala vytvarnú vyzdobu. NajvyraznejSie sa expanzia umenia prejavila na vzrastajúcom vyznama takzvanych „hizsích katagórií". NajnápadnejSia to vidiaí V maliarstva. K nizSím kategóriám patrila predtym portrétová maiba, krajinárstvo, zánrová mafba a zátiSia. Po prvy raz — okrem portrétovaj mafby — zaujali tiato kategória vyznamné miasto po boku tradiénych vySSích maliarskych katagórií, éer-pajúcich námaty z biblia, antickych dejín a mytológia. V architektúra nadobudli právoplatné miasto obytné domy a projaktovania mestskfch celkov, V sochárstve to boli zasa portrétové busty. V 18. storo-íí po prvy raz hrala dólazitú úlohu pri vypracúvaní Stylu vyzdoba interiérov a umelacky nábytok, ba vznikol aj celkom novy druh umania — porcalán. Tratia základná zmena, ktorú priniesol bárok, bola éoraz váéSia 5tylová rozmanitost. Je síca pravda, ze ani renesancia nebola prostym, jednoliatym prúdom — dosiahla svojho vrcholu na rozliénych miestach a V rozliénom Case, a jej dlhá, mimoriadna mnoho-tvárna konaéná fáza — manierizmus — bola svojím spósobom raakciou na obdobie vrcholnych a najtypic-kejSích vytvorov renesancia. No aj tak bola ranesancia 8