Chvála Vody [antikvár]

,V I 1 '' I i' i'f' I, ¦ 1 ' I -l l'i'-' ¦ .i ' i' ¦¦ . ' i'i':', 1 i mk',! Tento cyklus fotografií vznikal stíbezne s dnes uz známym umelcovym projektem Hora. Nebola to náhoda a zhoda okolností nespocíva tu v ilejakej poeticky hrajiicej sa simultánnosti predstáv a metafor. Umelcov „model" i v tomto prípade patrí do vysostného lízemia hory, do jej osobitého, svojprávneho teritória. Akoby svojou tisícrocnou medved'ou srst'ou hora este vzdy chránila prirodzeny tok ved pred destruktív-nymi vplyvmi civilizácie. Tej, o ktorej mőzeme povedat, ze je nasím dielom, no neboli sme zatial' schopní vytvorif ju múdrejsie a lepsie. A tak nás hora koriguje, vracajiic veciam a dejom pővodnii osnovu a zákonitost'. Zákonitost bytia, nie jeho rozpadu. Je potom prirodzené, ze umelec, ktory „siel horou a jeho oci videli", cítajúc jej rudimentárnu abecedu bytia, pochopil nasledovné: v tomto svete hory, na rozlohe jej zákonov sa i voda vracia sama k sebe, k prapociatkom svojej círosti, spovedajúc sa kazdodenne zo svojich tajomstiev. Nic z toho, co sa v tomto prostredí deje, neoberá ju o jej pővodnii podobu, naopak, zvyraznuje ju,nepretrzite ponúkajúc jej sancu. Voda je tu v stálom pohybe a svetlo k nej prichádza v tol'kych tisícorakych podobách, ze dosf má toho na báseií. Horské bystriny - to je akési detstvo vody, lantivá, zvucná, fantazírujúca mladosf budiícich riek a morí. Typické pre nu je to, co vyznacuje kazdú mladosf a detstvo: círost', hravosf, jas a podmanujúca sviezost'. Nie, nemá tu este ani tusenia, co vsetko sa s fíou udeje tam dolu, na dlhej ceste do morí, v ktorych uz bude iba dunief tak, ako duní osud. Tu here si este bezstarostne spieva, neunavená, ba neúnavná, poskakujtica z kamienka na kamienok, hravo ako dievcatko, ked' skáce cez svihadlo. Akoby este nevedela, ze je matkou zivota a ze byf matkou zivota je vec nesmieme fazká, pretoze kedykolVek odstupuje bytie svoje pozície zániku, matky kricia. Jej materstvo je totiz nesporné. Stací pohfad na glóbus a vidíme to jednoztiacne: aby na jednej pátine jeho rozlohy mohol existovaf zivot, musia byf vsetky jeho ostatné casti pokryté vodou. Presne tolko jej treba na vesmímu chémiu bytia. V pomere este suverénnejsom prestupuje voda vsetky organizmy fauny i flóry. Nie div, ze i najstarsie myty o vzniku sveta videli práve vo vode hlavnú partnerku pre tvoriacu silu, ktorá sa vznásala nad vodami, aby z nich ako fantastickú, zázracnú rybu vylovila zivot.