Daumier [antikvár]

rí VJ igantické dielo Honoré Daumiera je ideove hlboko spáté so spolocenskym vyvinom XIX. storocia vo Francúzsku a tym aj s dejinami bojov za oslobodenie cioveka. Preto nie je mozné priblízif sa k nemu iba s hTadiska estetického, ako sa o to pokúsila mestiacka teória umenia, bez ohladu na historické, hospodárske a spolocenské podmienky epochy, jej triedne rozpory a revolucny obsah. Lebo vsetko, co otriasalo dobou, v ktorej prudko vzrástol kapitalizmus a vytváraly sa predpoklady socializmu, naslo v Daumierovi svoj vytvarny ohlas. V jeho tvorbe zije Francúzsko rokov 1830-70, teda obdobia, ktoré silne ovplyvnilo utváranie dnesného sveta. Vtedy vytvorila burzoázia, ktorá zvííazila vo Velkej revolúcii a zmocnila sa vyrobnych prostriedkov feudálnej spolocnosti, svoje vyrobné vzíahy, vyvolávajúce nővé spősoby vykorisfovania cioveka clovekom. Podmanenie prírodnych energií, rozmach strojovej produkcie a vsetky vymozenosti technickej civilizácie prispely pritom k utváraniu novych historickych podmienok, za ktorych vznikla nová trieda, trieda robotníkov, a zacala sa sorad'ovaf k rozhodnému náporu. Daumier bol svedkom jej zivotného boja a úcastníkom jej napredovania k Parízskej komúne. Z ideovej súvislosti jeho tvorby s revolucnym dianím storocia a z faktu, ze vzdy presne, pravdivo a majstrovsky vyjadroval city a myslienky ludu, vyviera jeho otriasajúca sila a trvácnosf úcinku. V zivotnej tvorbe Honoré Daumiera niet rozporu medzi politickym a umeleckym presvedcením. Pokrokové myslienky doby chápal vzdy s plnou umeleckou zodpovednostou. V umení videl nástroj oslobodzovacieho boja pracujúcich, preto dal svoju tvorbu bezvyhradne do sluzieb revolúcie. Ako maliar bol bojovník za slobodu cioveka, jeho myslenia a prejavu; ako kresliar tribún a prorok, ktory bicoval, burcoval, varoval a volal o pomoc. Jeho vytvarny odkaz je mohutny protest proti systému zla, pro ti vy kőris t'ovaniu, proti historickym a spolocenskym lziam, proti reakcii a útlaku. Svojou tvorbou nechcel budit súcit, ale nenávisí; chcel vyprovokovaí diváka z jeho nezodpovednej lahostajnosti, preto útocil na jeho svedomie. Bojoval za slobodu a pravdu, za lepsí a spravodlivejsí zajtrajsok a tento boj bol namiereny proti hlúposti, níz-