Dejiny hudobnej estetiky [antikvár]

Antickáhudobná estetikaPredhistória: mágia a mytusSkúmanie zaőiatkov spletitych historickych procesov je nielen historiografic-ká úloha, ale aj zlozity teoreticky problém. Dávna minulosf je zvaőSa ponorená do zabudnutia a na jej skúmanie sa málokedy vyskytnú priame prostriedky. MySlienkovú rekonstrukciu zasa st'azujú momenty relatívnosti, ktoré nutne charakterizujú kazdú otázku zrodu, pővodu ci vzniku. Ked" hladáme pramene hudobnoestetického myslenia, nemőzeme sa uspokojit' len s konstatovaním, kedy a kde sa objavila prvá teoretická literatúra o hűdbe alebo kto bol prvy myslitel, ktory uz uznával, it umenie, jeho podstata, hodnota a pősobenie sa mőzu staf predmetom racionálnej reflexie. Pramene aj V tomto prípade napájajú podzemné prúdy. Ich náhle" objavenie nemozno uspokojivo vysvetlif bez poznania genézy a vyvoja.Predhistória hudobnej estetiky ako vedy siaha do dávnych dejín umenia, ked nielenze neexistovala hudba ako samostatny druh umenia, ale samo umenie bolo neoddelitelnou súcasfou jednotnej, nediferencovanej spoloöenskej cinnosti a spolocenského vedomia. Praveké umenie sa podstatnejáie nelíSi od pracovnej éinnosti; podobne ako skutoöny vyrobny proces aj umenie sa zameriava na ovládanie, poIudStenie a humanizáciu tajomnej a obávanej prírody a medzi jeho najdőlezitejSie funkcie patrí organizovanie, zjednotenie a znásobenie fyzickych a dusevnych síi ludskej pospolitosti ako celku v záujme uspokojova-nia nevyhnutnych zivotnych potrieb jej ölenov. Na tomto primitívnom kultúr-nom stupni sotva mőzeme hovorif o estetickom vedomí, ői o existencii autonómnej umeleckej tvorby alebo o ápecifickom estetickom zázitku. Etnogra-fická teória Lévyho-Bruhla, v ktorcj-sá~rSbí zásadny rozdiel medzi logickym spősobom myslenia vo vyvinut^ch kultúrach a predlogickym myslením primi-