Hrdinské a Slávne Dni [antikvár]

SLAVNA KAPITOLA SLOVENSKYCH DEJiN29. AUGUSTA 1944povstal slovensky národ v ozbrojenom boji za slobodu. Slo-venské národné povstanie malo nesmierny vyznam v boji slovenského i ceského národa za obnovenie Ceskoslovenskej republiky na novych, l'udovodemokratickych základoch. Slovenské národné povstanie bolo najmasovejsím ozbrojen^ vystúpením slovenského národa na strane pokroku v celej jeho dovtedajsej histórii. Bolo to povstanie nielen proti hitlerovskej nadvláde nad Slovenskom, ale aj proti klérofasistickému reíimu tzv. slovenského státu.Hlinkova l'udová strana mala na Slovensku pred uchopením moci dosí znacnú masovú základnu. Burzoázne vlády predmníchovského Ceskoslovenska, ktoré pred-stavovali záujmy ceského financného kapitálu, udráiavali totiz Slovensko v hospo-dárskej zaostalosti ako agrárny prívesok priemyselne vyspdych ceskych krajin. Slovensko a slovensky národ mali v predmníchovskej burzoáznej Ceskoslovenskej republike nerovnoprávne postavenie. Ideologickym vyrazom tejto politiky bola fikcia cesko-slovenského národa, popierajúca samobytnost' slovenského národa. Komnnistická strana Ceskoslovenska, pravda, neúnavne a dösledne bojovala proti zhubnej politike ceského financného kapitálu voci slovenskému l'udu a za rovnoprávne postavenie slovenského národa. No zaostalosí a neuvedomelosi! vel'kej casti l'udovych vrstiev,' najmá rol'níckych, ale aj casti robotníkov pochádzajúcich z dedin, bola tou mútnou vodou, V ktorej mohli l'udáci lovií. Prefíkanou nacionálnou, nábozenskou i sociálnou demagógiou, v ktorej im vydatne pomáhala rímskokatoKcka cirkevná hierarchia a zl'u-dáctení knazi, podarüo sa im získaí pre svoje heslá tol'ko volicov, ze Hlinkova l'udová strana bola najsünejsou poütickou stranou na Slovensku. Ludáci boj za auto-nómiu Slovenska predstavovali pred slovenskym l'udom tak, ze uskutocnením tohto programú sa splnia vsetky jeho sociálne túzby. Vydob)T:ím autonómie vsak Hlinkova l'udová strana chcela pre slovensku burzoáziu iba zabezpecit' vácsí podiel na vykoris-t'ovani l'udu, ako aj vysady cirkevnych a svetskych vel'kostatkárov. Ked'ze vsak vedela, ze jej skutocné záujmy sú v neprekonatel'nom protirecení so záujmami samych stú-pencov Hlinkovej strany z radov pracujúcich, spájala svoje úsilie o autonómiu s úsüím o nastolenie reakcného, autoritatívneho rezimu.,Pri sledovaní svojich egoistickych ciel'ov isla vedúca l'udácka klika tak d'aleko, ze roku 1936 sa na svojom sjazde v Piest'anoch otvorene prihlásila k medzinárod-nému fasizmu, dala sa do úzkej spolupráce s Henleinovou stranou a napokon sa spolu s üou fakticky stala Hitlerovou agentúrou vnútri Ceskoslovenskej republiky. Po mníchovskej kapitulácii sa táto strana 6. októbra 1938 za pomoci predstavitel'ov ostat-nych burzoáznych strán a so súhlasom prazskej vlády uchopila moci na Slovensku pod firmou slovenskej autonómie a nastúpila rychly fasisticky kurz. Od toho casu boli niektorí vedúci politici Hlinkovej strany v neustálom styku s Hitlerov^i agentmi vo Viedni, ktorí pripravovali pődu pre úplné rozbitie a okupáciu Ceskoslovenska. Signálom k tomu bolo vyhlásenie takzvaného slovenského státu, na ktorom sa dohodol