Jozef Kostka [antikvár]

Kresba a sochársky prejav sú vo svojej podstatë protikladné techniky, ktoré sa navzájom síce nevy-lucujúj odrááajú vsak odlisn^ spôsobom zobrazovan^ predmet. Kresba tak ako maiba ráta s pre-tlmocením mnohodimenzionálnej plastickej skutocnosti do plochy a na vyjadrenie priestorov^ch vzfahov pouzíva zlozity systém skratiek a kompozicn^ch pouciek, modeláciu tienovaním a srafovaním, ktoré utvárajú ilúziu o priestorovosti znázornovaného predmetu. K^ maliar tvorí v kaádom prípade i 1 ú z i u o skutocnostij a teda novú, obrazovú, plosnú skutocnosí, sochár myslí priamo v priestore a v hmote, a preto je mu v prípravnom, poznávacom stádiu najprirodzenejsím spojencom sochárska stúdia, plastick^ model. Sochár teda pre svoju prácu kresbu nevyhnutne nepotrebuje. Môze formovaf svoj vzfah ku skutocnosti a utváraf si predstavu o nej priamo v priestore a v hmote, bez sprostredkujúcej úlohy kresby. Preto je tak málo sochárov, ktorí kreslia, hoci mnohí z nich pouzívajú kresbu nenárocn^m spôsobom ako pomocnú techniku aspon pri nacrtávaní myslienky, pri prvom rozvrhu a kompozicnom rozclenení hmoty a tvaru. Napriek tomu problém sochárskej kresby od stárocí jestvuje a má dokonca oddávna i svojich teo-retikov, snaíiacich sa postihnút" specificnost' kresby vo vzt'ahu k sochárskemu vyjadreniu (Vasari,