Juraj Melis [antikvár]

TO BE OR NOT BYT SOCHÁROM O máloktorom umelcovi mozno bez námietok a tiena pochybností povedaf, ze jeho dielo sa nepodobá na nic okolo seba, ze jeho vizuálny svet je pővodny a pritom jasne rozpoznatel'ny. 0 sochárovi Jurajovi Melisovi (nar. 13. júla 1942 v Novych Zámkoch) to platí bezo zvysku. Uz roku 1974 oznacil popredny cesky kritik umenia J i rí Valoch jeho tvorbu vo vtedajsom ceskoslovenskom 1 sirsom kontexte za ojedinelú. i V com ale tkvie podstata jeho umeleckého cinu? Juraj Melis mai to st'astie, ze sa na Vysokej skole vytvarnych umenív Bratislave (kam bol prijaty na druhy pokus, po absolvovaní prípravného rocníka otvoreného pri Strednej skole umeleckého priemyslu) dostal do ateliéru figurálneho sochárstva profesora Jozefa Kostku. Prvého slovenského sochára skutocne európskeho formátu, ktory - ako o nom sám neskör povedál - „pohídal plytkost'ou horizontov". Pocas sesfdesiatych rokov prezíval novy vzostup svojej tvorby. Hlavne cez neho, cez skúsenost: práce vjeho ateliéri (kde studoval v rokoch 1962-1966), cez profesorovu nel'ahkú, ale otvorenú a nedogmatickú osobnosí si na cely zivot utuzil vztah k velikánom európskeho sochárstva i zvlástny pocit pokory voci dejinám a osob- nostiam tejto „robotnej" a „chlapskej" disciplíny. Cit k remeslu a vzíah k materiálu vsak mal u Melisa hlbsie korene, od malicka takpovediac vyrastal v „drevenom" svete - otee bol stolárom vo voznovom depe na zeleznici v Novych Zámkoch -az detstva mu utkvela v památi vona pilín i stolárske náradie vjeho dielni. Do budúceho umeleckého zivota si z mladosti niesol aj d'alsie devízy, napr. literárne sklony a ako aktívny sportovec vyznával zmysel pre fairplay. Druhá polovica sesfdesiatych rokov bola v slovenskom umení krátkym obdobím docasného „vyrovnania kroku s Európou", ked' sa vo zvlástnom vzorci stretávali a prestupovali rozne tendencie súdobého západného umenia; prvky neodadaizmu, pop-artu, nového realizmu, Fluxusu sa adaptovali na domáce pomery. Umenie prenikalo do zivota, donedávna striktné rozmedzia sa zacali prekracovaf, informelom otvorené stieranie mediálnych hraníc zasiahlo aj donedávna tradicné disciplíny, maliarstvo a sochárstvo, hl'adala sa „iná tvár umenia". V tejto euforickej atmosfére mlady sochár nabity tvorivou energiou, ideálmi a nápadmi jasne pocit'oval, ze v mene nového vyjadrenia sa nevyhnutne bude musief zbavif záíaze akademického vzdelania, prekrocitjeho obmedzenia. Trval na hl'adaní vlastnej cesty a neprijal vtedy - aj ked' si gesto svojho pedagóga vel'mi vázil - ponuku staí sa asistentom profesora J. Kostku. Intuitívne cítil, ze si musí byí predovsetkym sám pred sebou nacisto.