Kvety a hory [antikvár]

ÍAROVNÁ, PODIVUHODNÁ SYMBIÓZA Kvety a hory - dve zlozky prírody, ktoré patria k sebe ako dve navzájom sa lubiace bytosti. Vytvárajú nerozlucnú, priam bytostne spátú dvojicu - ako vánok a vlna, ako obiak a tienohra, ako búrka a dúha.Naozaj vzácna symbióza. Drsny, obrovity, nepoddajny vel'horsky masív, veky pretrvávajúci vo svojej nemennej kamennej podobe. A nezny, drobusky, krehky kvet, pominutel'ny ako den.K obom - k horám i kvetom - mai clovek oddávna zvlástny vziah. V dávnoveku si ich opriadol legendami a bájami: kvety povysil na sídla víl a hory na sídla bozstiev. Pre dnesného cloveka sú casíou prírody, ktorej zákonitosti sa snazi objavii a pochopií, aby vedel chránii a zvel'adii prírodné prostredie, kde nachádza zdroj oddychu, dusevného i fyzického pookriatia, zdroj krásy a harmónie. Horskí velikáni a ich kvetena inspirovali umelcov vsetkych cias k vrcholnym dielam, symfóniám, poémam, plátnam. Znova a znova sa k nim vracali, hl'adali vzdy novy spősob umeleckého stvárnenia ich krásy. No tieto dva skvosty prírody majú tisíce podőb, ktoré nemozno raz navzdy zachytií na plátne ci opísaí. Stali sa takou vecnou témou ako láska, ako zivot. Skromnym dőkazom záujmu cloveka o kvety a hory je aj táto knizka, ktorá vám chce priblízii krásu horskych kvetov v rámci prírodného prcstredia Tatier a súcasne ul'ahcit: cestu k pochopeniu zlozitého zivota rastlinného sveta Tatier, jeho vzniku a vyvoja, poznaceného ustavicnym prispősobovaním sa menlivym i nárocnym podmienkam vysokohorského prostredia, k pochopeniu vzájomnych súvislost! tej podivuhodnej carovnej symbiózy kvetov a hőr. Zrekonstruujme si jej genézu, kedy a ako k nej doslo.Pod mohutnym tlakom, vyvolanym africkym kontinentom, zacali sa pred viac ako sesídesiatimi miliónmi rokov vyvrásnovai vrstvy ulozené na dne pomerne plytkého mora na juh od dnesnych vel'hőr v srdci Európy. Utvorili niekol'ko záhybov, vyklenutych na sever. Jeden z nich nesie názov Karpaty.Tento obrovity presun vrcholil v treiohorách. Vtedy boli Tatry - súcast ústredného pásma Kárpát - vyssie: pokryvali ich hrubé vrstvy sedimentov, vápencov, pieskovcov. Do nich sa zaprela vodaa rozhlodala makké horniny najmá v najvyssích polohách, kde mala najviac síi. Vácsinu z nich odplavila; v centre pohoria zostalo iba tvrdé zulové jadro so zvyskami máksích usadenín na juznych a severnych svahoch a úpátiach. A potom prisii doby l'adové, ktoré sformovali Vysoké Tatry do súcasného majestátu. Dlhé jazyky l'adovcovych splazov, zivené snehom z horskych kotlov, pomaly, no nezadrzatel'ne sa zosúvali a ustúpili do podhoria. Na vecnú pamái tychto l'adovcovych pochodov podnes tam zostali morény, vysoké valy nahrcenych balvanov a skália, pri vstupe z juhu jasne viditefné uz z dial'ky, hoci ich prekryvajú smrecinové porasty. S touto genézou a metamorfózami Tatier sú úzko spáté aj premeny ich flóry (a, pravdaze, fauny). V paleogénnom dávnoveku, ked sa prvotné