Kvety a hory [antikvár]

Je to také l'udské: ked' si clovek kúpi knihu, alebo ju dostane ako dar od priatefa, v prvej chvíli, co s ríou osamie, zacne v nej listovat'. Nie hned' cítaí od prvej strany do poslednej, len listovat'. Ako ked sa s niekym po prvykrát len tak letmo zoznamuje. A potom ho odrazu nieco upúta, zacne ho prit'ahovat', a vtedy sa vráti k prvej strane a pohrúzi sa do cítania a nezbadá, ako plynú hodiny. Najprv len tak listovat', pozeraf, ukájat1 si prvú zvedavost' je úplne prirodzené najma vtedy, ked' vezmerne do rúk knihu, co sa nám nechce prihovárat' hlavne tlacenym slovom, ale recou obrazov, ktorá vie byt' rovnako zrozumitel'ná, pútavá a vzrusujúca ako rec viet, odsekov a celych strán, pokrytych písmenami. A predsa vám, co ste otvorili tuto knihu, chcem nieco poradit', Urobte práve teraz vynimku! Nezacnite hned' d'alej listovat' a hlavne sa neskláriajte k textom pod obrázkami! Prv nez prejdete na d'alsiu stranu, skúste si zaumienit': nepozriem sa na text ani k jednému obrázku, ale prikryjem ho dlaríou alebo kúskom papiéra a uvidím, ci kvet póznám, ci ho viem aspon pomenovat.