Ladislav Noel [antikvár]

Oblast: fotografié ako j'eden z najmiadsích zobrazovacích prejavov je este stále V stádiu vyvoja. Preto ani postoj k fotografii nie je definitívne ustáleny. Nepretrzite jestvujú roziicné dohady o je] podstate, spolocenskom zatriedení a uplatnení v zivote. Fotografía sa uz od zaciatku svojho objavenia rozvíjala vei'mi neharmonicky. Dnes má síce úctyhodny pocet praktikov, ale uz menej teoretickych, Vychovnych a orga-nizacnych pracovníkov. Okrem toho, na rozdiel od starsích tradicnych odborov, fotografiu nerozvíjaia u nás osobltná skolská vychova, aletvorili jui zvácsa samoukovia za pomoci fotograficke] vyroby i priemyslu. Fotografía formoval aj odbyt, siroká verejnosí so svojimi poziadavkami a vkusom. Vo svojom vyvine za vel'a vd'ací amatérom, l'ud'om, ktorí sa jej venujú zo zál'uby, pre vlastnú potrebu, ale casto i s ciel'om zúcastnií sa na verejnych vystavách. Profesionáli sa zameriavajú predovsetkym na odbyt úcelo-vej fotografié cl uz v tlaci, reklame alebo propagácii, pricom poutívajú informatívnu alebo emotívnu fotografiu. Fotografía jednoducho jestvuje, má sa k zivotu a svojím spősobom kazdodenne slúzi l'udstvu v rozlicnych formách, kvalitách a dosahu. Kazdá fotografía urcitym spősobom fixuje realitu prostredníctvom opticke] pro-jekcie (okrem speciálnych techník, ako fokaik, fotogram a pod.). Fotoaparát musí byt! na snímanie technicky pripraveny a predloha by sa mala v okamihu snímky nachádzaí vo vhodnej situácii. Tieto poziadavky zabezpecuje autor snímky. Informatívna fotografía bude v plosnom prevode respektovaí predlohu v úsilí charaktehzovai! ju a sp rost red kovaf divákovi, d'alej dokumentovaí ju, a tak obohacovaí poznávaciu sféru psychicna cioveka, diváka. Fotografícky mozno dokumentovaí kazdú realitu a vzdy, azda s vynimkou tmy (vo vedeckej fotografii dokonca aj potme). Táto oblast: fotografíe so zretel'om na jej poslanie a dopyt predstavuje v praxi obrovskú obrazovú produkciu. Emotívna fotografía byva zvácsa nárocnejsia na cítenle autora a v produkcii zried-kavejsia. Nezaobíde sa bez tvorivej intuície a inspirácie autora. Obrazy, nárocné na formu, predpokladajú fotografíckú stylizáciu a kompozíciu osobitne vybratej predlohy, motívu, pricom ich obsah — myslienková a fílozofícká (lodnota — má za ciel' obohatií citovú sféru diváka. Emotívna fotografía predpokladá aj urcité priaznivé fotografické a obrazové podmienky, ktoré zhodnotí alebo pripraví autor. Ide o obrazy nárocné, hl'adané, ktoré nemozno prílezltostne vyhotovií na objednávku alebo tema-ticky programovaí. V praxi sa tieto dve základné oblasti fotografíe nespecifíkujú a dosledne neoddel'ujú. Ak vycieníme náhodné úspechy alebo omyly, ktoré vedia aj vo fotografii prekvapit:, bude hodnota snímok závisiel; od znalosti remeselnej podstaty fotografíe zo strany autora. V emotívnej fotografii je hodnota tvorby podmienená aj citovym bohatstvom fotografujúceho. V rfalsom clenení fotografié musínne este rozllsovat; remeselnú fotografiu (repro-dukcnú, podnikovú, portrétnu, dokumentárnu), reklamnú a propagacnú (pohl'adnice, prospekty, módú), vedeckú, zurnallstickú a vytvarnú (clen ZSVU alebo absolvent FAMU), a napokon treba spomenút: aj amatérsku fotografiu. Nebolo bysprávne povysovaí dobre remeselne zvládnutú fotografiu pre jej technické