Majster Pavol z Levoce [antikvár]

Dlhy spolocensko-kultúrny vyvoj na historickom území Slovenska zanechal v jeho mestách a dedinách mnohé umelecké pamiatky vel'kej hodnoty. Ak sa vrátime do jeho minulosti, do stredovekj/ch cias, vidíme, ze vtedajsie územie Slovenska bolo kri-zovatkou európsky vyznamnych ciest, obchodnych spojov a ideovych prüdov; platí to najma o sevemej a vychodnej oblasti. Na tomto základe vyrástla tuvy spelá m est ská kul túr a. V XV. a XVI. storocí dosiahli mimoriadny rozmach spisské mestd, medzi nimi slávna Levoca. Kde bol vhodny materiálny podUad a prejavovalo sa vyspelé kultúrne povedomie obyvatelstva, tam prekvitali aj umelecké remeslá, tam sa rodili vyznamné umelecké diela. Spisská oblast, vyvíjajúca sa v case vrcholného stredoveku V prosperujúcich podmienkach, je priam múzeom neskorogotického umenia. Bohatosiou zachovanych pa-miatok neskorogotickej umeleckej tvorby dosahuje takreceno eur óp ske prvenstvo. K velkosti a sláve tohto umenia v znacnej miere prispieva aj neskorogoticky kr i dl ov y oltár V levocskom far s kom kos tőle sv.Jakuba. Je to dielo skutocne impozantné: svojimi rozmermi n aj v a c s i g o ti cky kridlovy oltár V Eur óp e, a t e da na sv et e v db e c. Jeho architektíira, plastiky a malby stoja na úrovni vtedajneho európskeho umenia, najma nemeckého, ktoré v tom case dalo svetu velkolepé osobnosti: Dürera, Cranacha, Stossa, Holbeina. Najpravdepodobnejsim tvorcom tohto oltára jemaj ster P av ol z L ev o c e. Vytvoril ho na zaciatku XVI. storocia; podl'a kronikárskeho záznamu r. 1^08. Ukázalo sa vsak, ze tento dátum, zdanlivo bezpecny, je problematicky a stal sa vychodiskom mnohych podnetnych vyskumov. Viaceré otázky okolo vzniku a vytvorenia levocského hlavného oltára sú podnes nevyriesené, kod sa o ne pokúsali odbornici domáci aj záhranicní. Cely oltár je postaveny z dreva. Tento materiái postupne sa poddával zhubnym vplyvom casu. I ked sa st'astlivo zachránil pred niekolkymi poziarmi, jeho stav po styroch predchádzajúcich restauráciách bol okolo r. 19^0 takmer dezolátny. Bolo treba ihnedprikrocii k záchrane tohto vel'kolepého umeleckého diela, aby sa prediUo jeho úplnej záhube. Islo o akciu takého rozsahu, akú dejiny pamiatkárskej starostli-vosti u nás dosial nepoznali. Tejto vel'kej a zodpovednej ülohy sa ujai s plnym porozumením nás s t á t: umoznil vMky prípravné práce a dal vsetky materiálne i financné prostriedky na záchranu a obnovu tohto V európskom meradle jedinecného diela. Konzerváciu a restauráciu oltára majstra Pavla z Levoce vykonal v rokoch 1952—54 kolektív bratov Kotrbovcov (Frantisek, Karel, Hermán, Josef). Vláda ich za vynikajúcu prácu na tomto diele odmenila titulom laureátov státnej ceny. Oprava a obnova oltára umoznila nővé vedecké stúdium tohto objektu. Znovu sa rozvíril okolo neho zvyseny odborny záujem. Tu sú fakticky aj prvé pociatky tejto publikácie. I. Dnesny pohlad na Levocu. SPOLOCENSKÉ A KULTÜRNE POZADIE STREDOVEKEJ LEVOCE Pavol Horváth Spisská oblasí má bohaté spolocenské a kultúrne dejiny. Levoca je od stredoveku vsestranne za-pojená do jej historickych osudov. Cez nu prechádzali obchodné cesty európskeho vyznamu. V nej sa nazhromazdili aj mnohé umelecké hodnoty európskej úrovne. Neboli by tu vznikli, ak by prosperu-júci hospodársky zivot nevytvoril pre ne priaznivy materiálny základ. Umenie bolo jednou zo zloziek VG vel'kej ret'azi historického, spolocenského a kultúrneho zivota tejto oblasti. Aj európsky unikátny oltár majstra Pavla z Levoce treba vidieí a hodnotit' v tomto celkovom spo-locensko-kultúrnom kontexte stredovekych cias. Pomáha nám to pochopit' jeho genézu, podnes opradenú viacerymi záhadami, i jeho vyznam v prechodnom období medzi gotikou a renesanciou.