Martin Rázus I. [antikvár]

NAMIESTO UVODU V rozsiahlom Rázusovom diele je viacero básní, ktorych témou je jeho vlastny básnicky a osobnostny vyvoj, formovanie seba ako cloveka a básnika. Vyjadruje v nich aj svoje názory na úlohu a poslanie poézie. Viaceré z tychto básní sa do zbierok nedostali a nejedna nebola publi-kovaná ani casopisecky. Medzi básne, ktoré ostali v rukopise, patrí 1 sestnástVersová básen Moja mladost'. Povazujem ju za vel'mi instruktívnu na vyklad Rázusov-ho osobnostného a básnického vyvoja. Datovaná je 29.11.1916, cize je z obdobia, ked'sa Rázus blízil k tridsiatke. Ako osobnostne 1 umelecky relatívne vyzretá osobnosí mohol teda z istého nadhladu hodnotif roky svojho ludského i básnického dozrievania. Jak divá jablon na medzi, tak somja pucil, tak som zrel, nik - nik sa o mna neobzrel len ak ten blankyt nevädzi, a jedna hrud'- och, dial'na hrud', ju nikdy nesmiem zabudnút' tá presadila korene. Takto - V retrospektive - hladí Rázus na svoje najmladsie roky. Zapa-mätajme si citovanú autocharakteristiku; pomoze pochopif nielen mla-dého, ale 1 starsieho Rázusa. „Dial'na hrud'" nie je v básni nijako konkretizovaná. Pre takmer sy-novskú vrúcnost' by v nej azda bolo mozné tusit' matku, ktorá sa tiez pricinila o „presadenie" jeho „korenov". Do úvahy vsak prichádza i vzdialeny príbuzny Ján Borbis (1832 - 1912), ktory zalozil základinu na podporu slovenskych studentov. Len vd'aka nej sa Rázus mohol do-staf na stúdiá. Hoci s Borbisom, ktory druhú polovicu zivota strávil v cu-dzine a tam i zomrel, sa Rázus nikdy nestretol, i tak „borbisovské" kon-kretizovanle povazujem prinajmensom za rovnako oprávnené. Bez ohl'adu na to, k akému skonkrétneniu „jednej hrude" sa prikloní-me, uvedené verse zjavne signalizujú naturálnost', prírodnost' formova-