Múzeum 3/2007 [antikvár]

Na tému priemyselné dedicstvo Könyvtári állomanybol tOIOlVíi Zuzana Su llová Slovcnslis tacíiníÁó mú-zeum, Kosice Magyar Nemzeti Galéria Könyvtára Budapest Je neodskriepitelnou pravdou, áe uka-zovatelom vellíosti, naJania a kul-túrnosti národov sú nielen popísané listy historie, ale najmá ciel ave Jomo organizované snaky zackovat' auten-tické kmotné doklady dejín národa. Ak kovoríme o uvedomelosti, mámé na mysk nielen presnú metodiku po-stupu záckrannyck, ci oLnovovacíck prác, ale aj jasnú víziu toko, co vset-ko ty súLor kmotnyck reprezentan-tov kistórie mai oLsakovat'. Práve dnes, v casock intenzívnyck snák zjednotit' Európu vo vsetkyck sférack spolocenskéko zivota, si stá-le viac uvedomujeme skutocnost', ie kazdé zjednocovanie so seLou pri-nása aj istú mieru krozby a otáv zo strát tradicnyck kodnót národov, ktoré ku zjednocovaniu pristupujú. Akousi istotou a najma priestorom na zackovanie tradícií, typickyck cft jednotlivyck kultúr, ky mala kyf záLezpeka, ktorú mozno viliiét' vsna-káck Ludovat' európsky multikultúr-ny priestor. Túto snaku sprevádza neustále zdőraznovanie potreLy ock-rany národnéko kultúrneko dedicstva ako jedinecnéko prostriedku na vytváranie národnéko vedomia. Bez dokumentácie národnej minulosti, zackytenia jej súcasnosti nemozno pockopit' ani národnú Ludúcnost'. A to nielen v kontexte jednotnej Eu-rópy. Slovné spojenie tradicné prejavy kultúry zvacia automaticky asociu-jeme s ludovou kultúrou pocnúc zvyk-mi, cez odievanie, az po byvanie. Nase podvedomie pre identifikáciu oLsakovej náplne tokto spojenia vy-medzi priestor do konca 19. storocia. Akosi nám uniká, ze dnes zijeme uz V 21. storoíí, v doLe nastupujúcej virtuálnej reality, medziplanetár-nyck letov, dobé, v ktorej sa rycklost' plynutia casu s vyvojom tecknológií mnokonásobne zvysuje a v podstate sa pre ludské vnemy v reálnej podobe stáva nepostiknutelnou. A práve preto nasa dnelná spolocnosf pod-poruje existenciu pamat'ovyck insti-túcií, ktoryck úlokou je iníormácie o vyvoji spolocnosti, jej kultúry i priestoru, a to aj prírodnéko, ucko-vávat', zkodnocovat' a sprístupnovat' vo íorme pamat'ovyck sústav. Aké sú vsak vízié naplnenia oksa-ku ideálnej pamat'ovej sústavy, nesú-cej komplexny oLraz kultúry spolocnosti? Reagujú pamat'ové institúcie na dnesny stav spolocnosti, alebo ostávajú statickymi a pracujú mecka-nicky podla modelu, vytvorenéko v case a priestore oia metrál ne odlil-nom od toko dneSnéko? Ak si polo-zíme otázku, co vlastne zokralo do-lezitú úlok u v kistórii Slovenska a sposokilo nezvratny vyvoj, odpovedí V zlomku sekundy, aj bez akejkol'vek prípravy, budeme mat' nespocetne veia. Dalezité je vsat vyse lektovat' z nick tie najpodstatnejsie, práve tie globálne zodpovedné za vznik akyck-si medzníkov v smerovaní spolocnosti. Je nespockybnitelné, ze tak, ako V celosvetovom meradle ovplyvnila priemyselná revolúcia zivot ludskej spolocnosti, tak spriemy sel novan ie Slovenska urcilo vyvoj vsetkyck ob-lastí zivota obyvatelov nasej krajiny. Industrializada alebo spriemyselno-vanie, spatá s doslova spolocenskym prevratom, zmenou zivotnej úrovne, vznikom novyck spolocenskyck vrs- «20056745» tiev ap., postihla nase zivoty a nás svet mozno viac, nez si uvedomujeme. Napriek tomu, ze obdobie naj-väcsej vlny spriemyselnovania Slovenska pominulo, konstatujeme oje-dinelost' snák o zackovanie kmotnyck, ci nekmotnyck dokladov in-dustrializácie a aksenciu metodiky a jasnej koncepcie tejto speciÓckej cinnosti. K dnesnému dnu nie je ani potvrdená, ani vyvrátená opodstat-nenost' snák vyclenit', resp. speciíi-kovat' priemyselné dedicstvo ako rov-nocennú súcast systému kultúrneko dedicstva. Prvotnym problémom je zrejme absencia jasnej formulácie a vymedzenia pojmu priemyselné dedicstvo. V súcasnej odbornej literatúre sa stretávame viac-menej s úvakami o moznostiack náplne tohto pojmu, zväcsa sa zkodujúcick v názore, ze priemyselnym dedicstvom (ckápanym na základe kultúrneko obsaku) rozu-mieme taky súkrn vysledkov vzdela-nosti a kodnót vytvorenyck tvorivou prácou l'udstva v jeko vyvoji, ktory súvisí s t'azbou surovín, ick spracova-ním a vyrobou tovaru, a ktory tym, ie sa dá vnímat' ako dediőstvo minulosti, má aj tendenciu preckádzat' z pokolenia na pokolenie.' Z toko vy-plyva, ze k priemyselnému dedicstvu inozno priradit' siroké spektrum ne-knutelnyck i knutelnyck objektov, ba aj priemyslom ovplyvnené casti krajiny.^ Treba jasne zdoraznit', ze priemyselnym dedicstvom neckápe-me len neknutel'nosti, lokálne späte s uskutocnovaním priemyselnej vyroby a tecknologické zariadenia tyclito prevádzok, ale pri komplex-nom prístupe i dopady priemyslu ci MÚZEUM 3-2007- 20056745