Nádherny Anjel [antikvár]

Kapitola 1 Angela Sherringtonová prihodila do kozuba d'alsie polienko. „Som strasná hlupana!" nadávala si pri pohl'ade na iskry, ktoré sa rozprskli na podlahe. Keby mala rozum, neminula by len tak naverímboha vsetky zápalky. Teraz musela udrziavaí ohen dnom i nocou. Maly bied-ny dom, ktory Angela povazovala za svoj domov a ktory pozo-stával z jedinej miestnosti, bol vd'aka tomu uz tj^den pekelnou vyhnou, v ktorej sa nedalo vydrzat'. Angela eke raz zlostne pozrela na oheá v kozube a vysla na úzku verandu pred domom. Dúfala, ze ju ovanie aspoá nejaky mierny vetrík, ale vonku vzduch stál prinajmensom v osemde-siatstupnovej horúcave. Znova zakliala. V tom biednom roku 1862 boli zápalky vzácnostlou. Vojna premenila vsetko, bez co-ho sa clovek nezaobisiel, na nedostatkovy tovar. Bude si mu-siet: dávat' vácsí pozor. Sherringtonová farma, hoci by tú chátrajúcu usadlost: na-zval farmou asi málokto, sa nachádzala necelej stvrt' mile od rieky Mobile a asi tak pol dna jazdy od rovnomenného mes-ta, ktoré bolo v tej dobé najváck'm v Alabame. Polia v okolí farmy boli po nedávnom zbere úrody pusté a prístavok s prehnitymi múrmi a deravou strechou, slúziaci ako humno, zíval prázdnotou. Cely dom bol kedysi natrety na bielo, ale teraz musel clovek poriadne napínat' zrak, aby videl pár miest, kde sa este udrzala póvodná malbvka. Na verande stáli dve rozpadávajúce sa prútené kreslá a drevená debna, ktorá slúzi-la ako stól. Angela sa s nechut'ou vrátila do chatrce, zamierila ku ku-chynskému stolu a zacala miesit' cesto. Umárala ju tá neznesi-tel'ná horúcava rozpáleného slnka prenikajúca cez okná, ktoré mala pred sebou, znásobená plápolajúcim ohhom za jej chrb-