Nízke Tatry [antikvár]

Vsetci ho nosíme v sebe. Rodny kraj. Máme ho zakódovany pod vrstvami rokov, ktoré nám odratúva cas. Je V hlbine duse a preniká az do tenkych nitiek nasich ciev, tvorí, formuje nás. Casto bez násho prispenia, casto bez tobo, aby sme si uvedomovah odkial je vzt'ah, vázba, náklonnost' k istym veciam, javom, k prírode, kTacTona. Dávali nám ho do vienka matka, otee, rodina, obec. Vsetci a vsetko sa v nás odtlacilo a tvorí nás prazáklad. Neviem ako sa meria st'astie, ktoré vytvára súhrn javov a znakov prostredia, kde sme sa narodili. A zrejme niet priamej závislostí medzi síastím, vyvierajúcim z krásy prostredia, jeho objektívnej pósobivosti a st'astím, ktoré sa rodí vo vsednom a sedivom prostredí, popri ktorom aj pútnik prejde s nevsímavym pohl'adom. Nízke Tatry sú kontúrou mójho detského obzoru. V Ciernom Hrone som sa kúpaval a dvíhal poMad na hory. Ak som chcel vidiet' tatranské konciare, musel som si povykrocit z doliny na kopce a najmá na Hajny grún nad Hroncom, kde som zazil cosi zo zázraku poznania, opojenie zo zivota a krásy. Panoráma, co sa cloveku ponúka práve odtial'to, prebudí v nom básnika, cosí múzické v nom zaznie v rozochvení, kdesi cloveka az zabolí a stiahne hrdlo. „Nepostojí obvíFa, je prílis krásna " No clovek má pocit, ze jeojeden vnútorny rozmer bohatsí, múdrejsí a citovej«, Fudskejsí. Ak pravdou je byvalá chudoba, priíahovanie opaskov a tvrdá realita íazkej práce s drevom a so zelezom, potom krása prírody je tu sestrou rodnou, ktorá tiez pomáhala mojim rodákom vzdy znovu vracat vieru v zivot, silu nepoddaí sa, stvrdnúí do mozolov, ale pritom stísií hlas do mákkého tónu, ktory sa privráva Tud'om s láskou, pochopením, ochotou pomóct, chránit i bránif. Tak prezili moji rodáci stárocia, tak sa zachovali i V Slovenskom národnom povstaní. Trápi ma, ze dnes sa tie nase hory, hole, grúne, doliny i stráne zacínajú cloveka bát. Privlastnujeme si ich koristnícky, správame sa k nim majetnícky a dotykame sa ich az v korenoch zániku A predsa nás nic nezbavuje povinnosti zachovaí krásu a zdravie nasej prírody tym, co prídu po nás. Nemali by sme jej ublizovaí, nesnazit sa ju stále pokorovaí, ale nechaí ju i vorne dychaí, zií, rozvíjaí sa. Vráti nám vlozené, ba zúrocí aj nás vklad do jej ochrany. Slovensko krása je, ale od gazdu naliehavo ziada starostlivú opateru. g.mája 1984