Nízke Tatry [antikvár]

Ako v dávnej báji vznása sa obrovsky kovovy strieborny vták nad belasozelenymi vlnami horskych hrebenov. Vznása sa nad srdcom Slovenska, nad jeho najmohutnejsím pohorím - Nízkymi Tatrami. Niekol'ko ráz denne premieta sa v jeho okienkach fantasticky film o prírodnych krásach, sústredenych a nakopenych na takmer dvoch tisíckach stvorcovych kilometrov. Zrak, ktory z tejto vysky sa norí pomedzi oblaky do híbok dolín, sa s l'ahkost'ou kíze po stítoch vrchov ci stuzkách riek a ciest a prebúdza odvekú túzbu po poznani, romantike a dobrodruzstvách, ktoré predstavivost: tusi v tiesnavách, perejách ci mihotavom svite hustého vysokého lesa. Rytmicky merajú cas nocného pokoja údery na kol'ajniciach. Krajina divo beziacich tienov je plná bludiciek ojedinelych svetielok, ale ako majestát cnie na obzore hradba akoby hviezdy priíahujúcich horskych velikánov Nízkych Tatier. Jej obrovité rozmery, jej tajomnosf, jej zdanlivy pokoj obostiera diváka neviditel'nymi putami priam magneticky prifahujúcich silokriviek. Nad horizontom ciest, po ktorych hektická doba stve motory do coraz vyssích rychlostí, chveje sa v opare slnecného jasu kontúra oblohy opretá o masívne chrbty Nízkych Tatier. Z casu na cas odcesne sa od sirokej asfaltovej rovnobezky kl'ukaty úzky pruh cesty v smere tajomnych hesiel stoickych ukazovatel'ov a zmizne v ciernomodrej záplave, stekajúcej z úbocí, ktorych jazyky prenikli az nad úrodné polia. A v kom by neskrsla myslienka a chuf zabocif na niektorú z tych úzkych, stúpajúcich ciest a ísf za tusenou krásou do neznáma. Od pradávna obracala akási neznáma sila l'udské kroky do vrchov i na ich konciare. Nezavázili najrőznejsie prekázky, nebezpecenstvá, povery, námaha, hoci sa menili dővody - od nábozenskych povier cez hl'adanie útocisía a obzivy az po vedecké bádanie a sportové nadsenie: prúd návstevníkov stále mohutnel a hustol. Presli tisícrocia, no vrchy sa zmenili len nepatrne. Dychajúc vecnosíou prijímali stále do svojho nárucia onoho cudného tvora, ktory z existencnej nevyhnutnosti i pod tlakom zvedavého pudu prinásal sem svoj nepokoj. Boli, sú a budú teda osudy vrchov nerozlucne spáté s osudmi l'udí. Rovnako je to i s Nízkymi Tatrami, rozl'ahlym horstvom v samom srdci Slovenska. Nie je to pohorie jedinecnych superlatívov, no ak by sme spocítali jeho jednotlivé prednosti, krásy a moznosti, vysli by zo súíaze s inymi ako absolútny vííaz. A táto skutocnosf coraz viac preniká do vseobecného povedomia a Nízke Tatry otvárajú dokorán svoju náruc. rastúcemu prúdu návstevníkov, ponúkajúc nepreberné krásy, radost', osviezenie, pokoj. Nízke Tatry sú stále viac ,,objavované" a ich heslo v náucnom slovníku vyzadovalo by si trvalé dopínanie. V najhornatejsej casti Slovenska tvoria Tatry vyznamnú cast' tisíc tristo-kilometrového karpatského oblúka. Podl'a vysky podelili sa o menő: Vysoké na severe, Nízke na juhu. Nízke Tatry tvoria prirodzenú bariéru medzi Pohroním a Liptovom, zasahujúc svojimi vychodnymi vybezkami az do Spisa. Na západe ohranicuje ich riecka Revúca, sedlo Sturec a Starohorsky potok, na vychode sedlo Popová a cesta spájajúca