Nízke Tatry [antikvár]

Bmm Ako V dávnej báji vznása sa obrovsky kovovy strieborny vták nad belasozelenymi vlnami horskych hre-benov. Vznása sa nad srdcom Slovenska, nad jeho najmohutnejsím pohorím — Nízkymi Tatrami. Nie-kolko ráz denne premieta sa v jeho okienkach fantasticky film o prírodnych krásach, sústredenych a na-kopenych na takmer dvoch tisíckach stvorcovych kilometrov. Zrak, ktory z tejto vysky sa norí pomedzi oblaky do hlbok dolín, sa s lahkosíou klze po stítoch vrchov ci stuzkách riek a ciest a prebúdza odvekú túzbu po poznani, romantike a dobrodruzstvách, ktoré predstavivosi tusi v tiesnavách, perejách ci miho-tavom svite hustého vysokého lesa. Rytraicky merajú cas nocného pokoja údery na korajniciach. Krajina divo beziacich tienov je plná blu-diciek ojedinelych svetielok, ale ako majestát cnie na obzore hradba akoby hviezdy prit'ahujúcich horskych velikánov Nizkych Tatier. Jej obrovité rozmery, jej tajomnost, jej zdanlivy pokoj obosüera diváka ne-viditernymi putami priam magneticky prit'ahujúcich silokriviek. Nad horizontom ciest, po ktorych hektická doba stve motory do coraz vyssích rychlostí, chveje sa v opare slnecného jasu kontilra oblohy opretá o masivne chrbty Nizkych Tatier. Z casu na cas odcesne sa od si-rokej asfaltovej rovnobezky klukaty úzky pruh cesty v smere tajomnych hesiel stoickych ukazovatelov a zmizne v ciernomodrej záplave, stekajúcej z tiboci, ktorych jazyky prenikli az nad úrodné polia. A v kom by neskrsla myslienka a chu( zabocií na niektorii z tych lizkych, stiipajlícich ciest a ísí za tusenou krásou do neznáma. Od pradávna obracala akási neznáma sila l'udské kroky do vrchov i na ich konciare. Nezavázili naj-róznejsie prekázky, nebezpecenstvá, povery, námaha, hoci sa menili dóvody — od nábozenskych povier cez hladanie titocislía a obzivy az po vedecké bádanie a sportové nadsenie: priíd návstevnikov stále mo-hutnel a hustol. Presli tisícrocia, no vrchy sa zmenili len nepatrne. Dychajúc vecnost'ou prijimali stále do svojho nárucia onoho cudného tvora, ktory z existencnej nevyhnutnosti i pod tlakom zvedavého pudu prinásal sem svoj nepokoj. Boli, sú a budú teda osudy vrchov nerozlucne spáté s osudmi l'udí. Rovnako je to i s Nízkymi Tatrami, rozl'ahlym horstvom v samom srdci Slovenska. Nie je to pohorie jedinecnych superlatívov, no ak by sme spocítali jeho jednotlivé prednosti, krásy a moznosti, vysli by zo síiÉaze s inymi ako absolútny vífaz. A táto skutocnosí coraz viac preniká do vseobecného povedomia a Nízke Tatry otvárajti dokorán svoju náruc rastticemu prúdu návstevnikov, pontikajtic nepreberné krásy, radost, osviezenie, pokoj. Nízke Tatry sti stále viac „objavované" a ich heslo v náucnom slovníku vyzadovalo by si trvalé doplnanie. V najhornatejsej casti Slovenska tvoria Tatry vyznamnii casí tisic tristo-kilometrového karpatského oblúka. PodFa vysky podelili sa o menő: Vysoké na severe, Nízke na juhu. Nízke Tatry tvoria prirodzenú bariéru medzi Pohroním a Liptovom, zasahujilc svojimi vychodnymi vybezkami az do Spisa. Na západe ohrani-cuje ich riecka Revtica, sedlo Sturec a Starohorsky potok, na vychode sedlo Popová a ce.sta spájajtica