Nízke Tatry [antikvár]

Ako V dávnej báji vznása sa obrovsky kovovy strieborny vták nad belasozelenymi vlnami horskych hrebenov. Vznása sa nad srdcom Slovenska, nad jeho najmohutnejsím pohorím — Nízkymi Tatrami. Niekorko ráz denne premieta sa v jeho okienkach fantasticky film o prírodnych krásach, sústredenych a nakopenych na takmer dvoch tisíckach stvorcovych kilometrov. Zrak, ktory sa z tejto vysky norí pomedzi oblaky do híbok dolín a s Tahkosíou sa kize po stítoch vrchov ci stuzkách riek a ciest, prebúdza odvekú túz-bu po poznani, romantike a dobrodruzstvách, ktoré predstavivost! tusi v desnavách, perejách ci miiiotavom svite hustého vysokého lesa. Rytmicky merajú cas nocného pokoja údery na kol'ajniciach. Krajina divo beziacicli tieüov je plná bludiciek, ojedinelych svetielok, ale na obzore cnie ako majestát hradba, st'aby liviezdy prit'ahujúcich hor-skycli velikánov Nizkych Tatier. Jej obrovité rozmery, jej tajomnost', jej zdanlivy pokoj obostiera diváka neviditeFnymi putami priam magneticky prit'ahujúcicii silokriviek. Nad iiorizontom ciest, po ktorych hektická doba stve motory do coraz vyssích rychlostí, cliveje sa v opare slnecného jasu kontúra oblohy opretá o masívne chrbty Nizkych Tatier. Z casu na cas odcesne sa od sirokej asfaltovej rovnobezky kl'ukaty úzky pruh cesty v smere tajomnych hesiel stoickych ukazovatelbv a zmizne V ciemomodrej zápiave, stekajúcej z úboci, ktorych jazyky prenikli az nad úrodné poha. A v kom by neskrsla mysUenka a chuf zabocií na niektorú z tych úzkych, stúpajúcich ciest a isÉ za tusenou krásou do neznáma. Od pradávna obracála akási neznáma sila l'udské kroky do vrchov i na ich konciare. Nezavázili najróznejsie prekázky, nebezpecenstvá, povery, námaha, hoci sa menili dóvody — od nábozenskych povier cez hl'adanie útocisía a obzivy az po vedecké bádanie a sportové nadsenie: prűd návstevnikov stále mohutnel a hustol. Presli tisicrocia, no vrchy sa zmenili len nepatrne. Dychajúc vecnost'ou prijímali stále do svojho nárucia onoho cudného tvora, ktory z existencnej nevyhnutnosti i pod tlakom zvedavého pudu prinásal sem svoj nepokoj. Boli, sú a budú teda osudy vrchov nerozlucne spáté s osudmi l'udí. Rovnako je to i s Nízkymi Tatrami, rozfahlym horstvom v samom srdci Slovenska. Nie je to pohorie jedinecnych superlatívov, no ak by sme spocítali jeho jednotlivé prednosti, krásy a moznosti, vysli by zo sút'aze s inymi ako absolútny vít'az. A táto skutocnost' coraz viac preniká do vseobecného povedomia a Nizke Tatry otvárajú dokorán svoju náruc rastúcemu prúdu návstevnikov, ponúkajúc nepreberné krásy, radosí, osviezenie, pokoj. Nízke Tatry sú stále viac „objavované" a ich heslo v náucnom slovníku vyzadovalo by si trvalé dopinanie. V najhornatejsej casti Slovenska tvoria Tatry vyznamnú casí tisic tristo-kilometrového karpatského