Otuzilci Tatier [antikvár]

Tatry sú jedinecnym horskym útvarom v celom karpatskom oblúku. Ich jedinecnost' ob-divujeme preto, ze mozno okrem mohutného Kaukazu nie je v Európe ani jedno horstvo, ktoré by prekvapilo vyskou a pravideinym clenenim. Z LIptovskej a Popradskej kotliny sa Tatry dvíhajú bez predhoria. Óelá stítov a jazykov dolín sú roziozené v podivuhodnej symetrii po celom horstve od stredu, ktory tvoria Vysoké Tatry vo vencí na západe Západ-nymi a vychode Belianskymi TatramI. Krajina Tatier svojím horskym reliéfom je vel'mi róznorodá, pestrá a bohatá. Na malom priestoresatu striedajú rozne druhy pód, rozdieine pocasie, rozna fauna a flora. Návstev-ník Tatler vidi v horách v priebehu hodinovej chódze omnoho viac prírodnych javov, ako automobilista, ktory prejde po rovinách niekol'ko stoviek kilometrov. Rozdieine nadmor-ské vysky, svahy orientované na juh, rozne typy obnazenych hornín i pód, pramene a vodné toky, oddelené údolia ako aj dominantné vrcholy sú charakteristikou Tatier. Uz pri beznom pohl'ade vidíme, ako sa mení rastiinstvo s pribúdajúcou vyskou. Od úpatia smerom hore k tatranskym stítom sa mení postupne Charakter podnebia, pódy, rastlin-stva a zívocísstva. V Tatrách sú tieto rozdiely vyvinuté ako nápadne oddelené rastiínné poschodía - vegetacné stupne. Vo vyske okolo 1500 m koncia súvislé lesná porasty, ktoré tvona horsky vegetacny stupen. Nad hornou hranícou lesa, ktorá je tvorená prevláda-júcimi smrecínami, borovicou límbovou a smrekovcom opadavym zacína sa kosodrevíno-vy vegetacny stupen s rozsiahiymí porastmi borovice horskej. Táto sa vyskytuje aj vo vyske 1800 m. Nad kosodrevinovym vegetacnym stupnom je vegetacny stupen alpín-skych lúk s rozsiahiymi trávnatymi porastmi. Stromy sa tu uz nevyskytujú, z drevín tu vegetujú len drobné plazivé krícky, najmä vfby, ktoré svojím tvarom vóbec nepripomínajú vrby nízsích polóh. Najvyssí vegetacny stupen podsnezny vytvára zónu nad 2300 m. Tú-to vysku dosahujú uz len vrcholy vo Vysokych Tatrách. Tvoria ho prevazne strmé skainé steny, bralá porastené lisajnikmi, zriedkavo sa tu vyskytujú machy. V drsnej horskej klíme moze zít' len pomerne málo druhov kvitnúcich rastiín. S pribúdajúcou nadmorskou vyskou ubúda teploty. Na kazdych 200 m je teplota asi 0 1 °C nízsia. To je prícinou predízenía zimného obdobia a skrátenia vegetacnej doby. 1 ked' Tatry majú dostatok zrázok a vyzívnych hornín, chiad je hiavnou brzdou zivota. Nízka teplota vo vacsích vyskach spomal'uje rast a vyvoj. Rastiíny kvítnú a plodia az vo vyssom veku. Mnohym vysokohorskym rastiinám ostávajú lísty aj cez zimu, co im umoz-nuje asimilácíu bez straty casu uz po rozpustení snehu. Níektorí praví otuzilci - horské rastiíny sa obdívuhodne príspósobili tvrdym klímatíckym podmíenkam. Sú schopné asiml-lácíe príblízne na hranici mrznutía. Pri pokusoch s ískernikom l'adovcovym, lomikamenom machovitym a pakrálíkom tatranskym bolo zistené, ze sú schopné získavaf fotosyntézou látky potrebné pre udrzanie zivota uz pri teplotách -5 °C az + 5 °C. Krehké deliace pletivá rastiín a kríckov sú chránené vrstvou krycích supín a pupene lezia v zíme pod vrstvou humusu a snehu. V trsoch a vankúsoch majú najotuzilejsíe rastiíny alpínskeho a pod-snezného vegetacného stupna vlastnú ochranu pred stratou tepla. Horské rastiíny sú tiez casto ochipené a mávajú kozovity povrch lístov pre vel'kú intenzítu sinecného svetia a suchost' vzduchu. Krátka vegetacná perlóda je prícinou ojedinelého vyskytu jednoroc-nych druhov. Víacrocné druhy majú vyhodu, lebo si mózu nahromadít' rezervné látky, a preto s pribúdajúcím teplom vytvárajú sí vo väcsom mnozstve organícké látky a zacína-jú kvítnúf. Podobne ako prí rastiinách aj prí zivocíchoch zijúcích v horách pozorujeme vzník najrozmanitejsích a vysokoúceinych adaptácíí na drsné horské klimatické pod-mienky, ktoré ím umoznujú trvalú existencíu na hranici prezitia. Tam kde je dostatok rast-