Perly Tatier [antikvár]

Tatry - dvíhajú sa majestátne nad dedinkami a poliami Liptova, Oravy, Spisa i poíského Podhalia - vábia svojou tajuplnosíou i krásou prosty Iud; rozvíjali a rozvíjajú fantáziu cestovatelov, vedcov i umelcov, ktorí precítili ich krásu a zanechali doklady o svojich hlbokych dojmoch a láske k horám v rozlicnych povestiach a bájach, v mnozstve motívov l'udovej tvorivosti, v mnohych cestopisoch a vedeckych i umeleckych dielach. Popredné miesto od samého zaciatku patrí jazerám, tu pritúlenym pod vznesenymi stítmi, inde zas akoby vel'koryso, rozmarne sa rozvaíujúcim medzi pestrymi kobercami tráv i kvetov. Pri slnecnom jase a jemnom vánku sa na hladinách trblietali a santili tisícky iskriciek i perliciek, st'a drahokamy dúhovych farieb. Pri zachmúrenej oblohe, kecf dul studeny severák, nevlúdne scerené sivé hladiny sa rozvlnia zlovestnym sumom. Niet sa preto co cudovat', ze prví návstevníci Tatier videli v jazerách volaco tajomné a prisudzovali im podzemné spojenia s morom, co potvrdzujú aj zachované pomenovania pleso alebo morské oko. O podobnych tajuplnych záhadách sa dozvedáme najmá v mnohych povestiach. Cestovatelia a prírodovedci poznajúci aj iné horstvá sveta, sa v Tatrách stretli najmá s troma nápadnymi crtami: ich bezprostredné náhle vyvysenie nad okolité kotliny, neprítomnost' íadovcov a mnozstvo plies. Preto aj v jednom z prvych cestopisov o Tatrách cítame: „...Toto svojrázne horstvo, diadém v korune tvorenej najvyssou casfou Kárpát, nezdobí krása a mohutnosf íadovcov, ale mnozstvo vacsích i mensích plies, pővabne zasadenych do hlbokych dolín..." Dojmy prvych cestovatelov prezíva v podstate kazdy - aj dnesny - návstevník Tatier. Nech prichádza odkialkolvek, nech ho vábia rőznorodé krásy a malebnost' inych hor, nech sleduje svoje vyhranené vedecké ciele, nemőze sa ubránit' pohl'adu na smaragd, tyrkys, ci cern hladín. Mnohú návstevu doliny alebo stítu vyprovokuje práve pleso ci plesá, ktoré sú casto cieTmi túr, najmá plesá známe svojou malebnosíou a navyse aj prikráslené prívlastkom „najvacsie", „najhlbsie" ci „najvyssie" pleso. Darmo, tatranská dolina bez plies vyslúzila si názov Suchá, Suchy zadok, Tichá dolina a pre turistov je aj menej pútavá ako doliny pysiace sa co len jednym plesom. Nuz a tie, co ich majú viac, ba navyse aj s nejakym „prívlastkom", zas niekedy stonú pod t'archou návstevnosti. Aj tá najfazsie prístupná dolina nie je prekázkou návstevnosti, ak ju kráslia plesá, ukryté hoc aj mimo chodníkov a chránené t'azko zlezitelnymi skalami. Cez vsetky tieto prekázky zostáva prít'azlivou, pretoze pohl'ad na pleso je lákavou odmenou v cieli. Mali tí starí hádam pravdu? Sú plesá címsi carovné? Őo je to za caro, ze priíahuje aj moderného, v zázraky neveriaceho cloveka? Je to caro vody.