Rímske a Germánske Umenie na Slovensku [antikvár]

PríhovorNa rozhraní starého a nového letopoctu vstupuje Slovensko do poslednej epochy svojich predslovanskych dejín. Ak predchádzajúcim styrom storo-ciam prepozicala osobity charakter kultúra a umenie keltskych a dáckych kmenov, pravdaze s rezíduami pővodného domáceho obyvatelstva, tak túto novú epochu mozno charakterizovat' predovsetkym ako stretnutie dvoch velkych civilizacnych a kultúrnych okruhov, rímskeho a germánskeho.Uz V predchádzajúcich zväzkoch tohto radu sme boli svedkami, ako na územie Karpatskej kotliny a jej naj se verne j sej casti Slovenska prenikajú spolu s niektorymi etnickymi skupinami vo vyraznejsej alebo menej vyraznej podobe aj kultúrne prvky takmer zo vsetkych strán sveta. Ale az v tejto poslednej predslovanskej epoche nasej vlasti mőzeme hovorif o tom, ze územie Slovenska sa stáva dejiskom konfrontácie dvoch najdóiezitejsich európskych civilizácií a kultúr: na jednej strane stredozemnej oblasti helenisticko-rímskej a na druhej strane takych vyznamnych kontinentálnych kultúr, ako je keltská, germánska a slovanská, ku ktorym na sklonku opisovanej epochy pristupujú este stepné kmene severného Priciernomoria a Azie.Hovorí sa, nie celkom správne, ze az v tomto období vstupuje územie Slovenska do povedomia antickej vzdelanosti. Z väcsej casti je to nepochybne tak, i ked' kazdy kriticky historik si v súvislosti s touto húzevnate tradovanou pravdou musí polozif otázku o kvalite tohto povedomia a o spol'ahlivosti ním tradovanych faktov. Aj ked' berieme do úvahy skutocnost', ze z antickej historiografie a geografía sa o nasom území nezachovalí v úplností vsetky správy, o ktorych mámé aspon sprostredkované vedomosti, predsa len aj za predpokladu, ze by sme disponovali vsetkymi stratenymi správami, by sme si museli polozif otázku o ich spolahlivosti.