Siréna [antikvár]

VYNÄLEZGA „Hej, kde ste kío?" zvolal Kristlán Rienz, kecf nazrel do dverí uhliarskej chatrce. Nikto sa neozval. . . ^ , , : A predsa lezala v chalupe' na zemi muzská postává. Leza-la zrútená, skor v krci ako v uvofnení spánku. . ¦ ¦ ¦ ' Mlady muz sa odvrátil. Ten pohl'ad s nepríjemnou náhÍOs-t'ou skalil lahodné vnútorné zurcanie, ktoré hó v-lese tak osvezovalo. To mu bo'.o nevhod, lebo len zlostníei a zat'atci radi strácajú dobrú náladu. Vedel, ze nehoda druhéhd búdé plná nárokov na jeho dobrú náladu. Uz cúval, aby sa zachrá-nil pred tym nebezpecenstvom, ale vtom sa postaVá' mdlo po-hla. Bol to teda clovek zivy. Tu sa uz cítil zaviazany. „Co tu robís?" zakrical v naucenej úsecnosti na uhliarske handry. „Spadol som a doránal som sa, prosíra pekne." . „To je smola! Nemôzes vstaf?" „Nemözem," povedaly pery, nad ktorymi sotva sibalo pâ-perie. Do chalupy bolo vidief stáíe jasnejste. Pri uhliarovi stály dreváky. Jeden bol prekoteny a v druhom sa ceryenela krv. y.Posárelil fa hájnik, ci si sa sám chytil do oka?" Uhliar bol este chlapec, bolo to vidief z mladíckeho vyrazu